Iskrivá výprava do tajného sveta, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, a ešte len začíname vnímať, akým spôsobom. Ebnerovej dobrodružstvá v temných zákutiach internetu dokumentujú, ako fašizmus funguje v súčasnosti a čo musíme urobiť, aby sme to zastavili.

Peter Pomerancev, autor knihy This is Not PropagandaJulia Ebner sa profesionálne venuje monitorovaniu činnosti radikálnych skupín. Keď pracovala pre think-tank zameraný na boj s extrémizmom, uvedomila si, že na to, aby naozaj pochopila uvažovanie extrémistov, bude musieť preniknúť priamo medzi nich. Jej pátranie po podstate extrémizmu sa začína na medzinárodnom stretnutí hnutia Generácia identity v krčmičke Mayfair a pokračuje neonacistickým hudobným festivalom na nemecko-poľskej hranici. Rady, ako mať šťastný vzťah, dostáva od tradičných manželiek zo skupiny Trad Wives, ale aj od neviest džihádu. Lekcie o tom, ako sa stať hekerom, jej dávajú odborníci z ISIS. Je prítomná priamo pri plánovaní násilného zhromaždenia v Charlottesville a strávila veľa času na sociálnych sieťach, ktoré zradikalizovali teroristu v novozélandskom Christchurchi. Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom. Jej putovanie odhaľuje, ako tesne nás fanatické ideológie obklopujú, ako sa mení charakter a taktika týchto skupín a ako je možné proti nim bojovať.

Julia Ebner (1991) pôsobí ako výskumníčka v Inštitúte pre strategický dialóg (Institute for Strategic Dialogue), kde vedie projekty o internetovom extrémizme, dezinformáciách a nenávistných prejavoch. Spolupracovala s mnohými parlamentnými pracovnými skupinami a vládami, ktorým poskytovala informácie a poradenstvo, pôsobila aj ako konzultantka pre OSN, NATO a Svetovú banku. Pravidelne prispieva do významných denníkov ako Guardian, Newsweek, Politico či Süddeutsche Zeitung. Jej kniha Do tmy sa stala medzinárodným bestsellerom a získala rakúsku literárnu cenu Wissenschaftsbuch des Jahres 2020 v kategórii humanitných a spoločensko-kultúrnych vied. Napísali o knihe: Julia Ebner radí vládam a organizáciám v oblasti online extrémizmu a nenávistných prejavov. Aby získala poznatky o internete fanatikoch, zmenila niekoľkokrát svoju identitu a v utajení prenikla do dvanástich technologicky veľmi zdatných extrémistických skupín... Pohlcujúce a inteligentné... Ebner nielenže analyzovala prejavy extrémizmu, ale podstúpila aj reálne riziko, aby ich zblízka usvedčila. Výsledkom je kniha, ktorá vzbudzuje hrôzu, pretože nie je fikciou. Irish NewsFascinujúce a dôležité... Do tmy ukazuje, ako sa rôzne skupiny vzájomne živia, používajú podobnú taktiku na vytváranie sociálnych bublín a využívajú neschopnosť alebo neochotu sociálnych sietí regulovať nenávistný obsah. Poukazuje na to, aké nebezpečné je ignorovať hrozbu krajne pravicového terorizmu či normalizovať ideológie vyzývajúce na násilie, a vysvetľuje, akú hrozivú moc podnecovať napodobňovanie útokov majú technológie. Spectator

Ukážka z knihy:

Kapitola Zverbovaná neonacistami

Ako sedemročná som chcela skúmať tornáda. „Chytačka búrok!“ bola moja zvyčajná odpoveď na otázku dospelých, ktorí sa pýtali prváčky, čím chce byť, keď vyrastie. Odkedy som videla film Twister, fascinovala ma rýchlosť, sila a nepredvídateľnosť búrok. Aby hlavní hrdinovia Twisteru pochopili búrky a dokázali vytvoriť varovný systém, museli v závere filmu preniknúť priamo do stredu tornáda.

Namiesto naháňania búrok sa nakoniec živím prenasledovaním extrémistov. V mnohých ohľadoch sa to až tak nelíši. Podobne ako búrky aj extrémistické hnutia sú rýchle, majú silný deštruktívny potenciál a kedykoľvek dokážu zmeniť smer. Mojou každodennou prácou v londýnskom Inštitúte pre strategický dialóg (ISD) je monitorovanie extrémistických hnutí v Británii, Ľurópe a v Spojených štátoch amerických. Môj tím spolupracuje s partnermi, ktorí disponujú najmodernejšou technikou, alebo s univerzitami ako napríklad Massachusettská technická univerzita (MIT) na sledovaní a analyzovaní škodlivého obsahu na internete od extrémistickej propagandy až po dezinformácie. Na základe tohto výskumu radím vládam, bezpečnostným silám, technologickým firmám a aktivistom, ako reagovať na aktivity extrémistov. Neexistuje na to žiadny presný postup; niekedy musíme našu stratégiu meniť za pochodu tak, aby sme dokázali reagovať na ich rýchle taktické zmeny. Okrem toho je táto problematika taká komplexná, že sa nemôžeme sústrediť len na jednu jej súčasť. V jeden deň oznamujem národnej bezpečnostnej službe, že neonacisti uskutočnili transakcie s kryptomenou, ďalší deň radím Facebooku, ako vylepšiť odstraňovanie príspevkov od bielych nacionalistov. Ráno sa ocitám na stretnutí s európskymi politikmi, kde diskutujeme o budúcnosti v regulácii onlinového priestoru, a večer trávim na workshope o prevencii radikalizácie na strednej škole v Sasku.

Ale aj pri všetkých týchto rôznych spôsoboch angažovania sa ma moja každodenná práca udržiava v bubline tých, ktorí sú zodpovední za udržanie súčasného statusu quo. nie tých, ktorí naň útočia. Ide o hru na mačku a myš medzi tými, ktorí sa snažia narušiť a destabilizovať naše demokracie, a tými, ktorí sa usilujú ich chrániť. V konečnom dôsledku sa však v boji proti extrémizmu ponúka vždy len pohľad mačky striehnucej na narušiteľov. Aby sme prišli na to, ako vzniká tá spúšť okolo nás, napadlo mi. že niekto sa musí dostať priamo dovnútra, kde môže pozorovať a študovať hnacie motory tejto mašinérie. Ako krajni extrémisti mobilizujú priaznivcov a lákajú zraniteľných jednotlivcov do svojich sieti? Aké sú ich vízie budúcnosti a ako ich chcú dosiahnuť? Aká je sociálna dynamika skupiny a jej členov a ako sa vyvíja?

Aby som našla odpovede, strávila som dva roky v utajení, prisvojila som si päť rôznych identít a pridala som sa k tuctu technicky špičkových extrémistických skupín naprieč ideologickým spektrom - od džihádistov a kresťanských fundamentalistov až po bielych nacionalistov, konšpiračných teoretikov a radikálnych mizogýnov. Počas pracovného dňa som bola mačkou, no vo voľnom čase som sa pripojila k myšiam.

Tento môj osobný výskum ma priviedol k bizarným situáciám, občas na nebezpečné miesta online aj offline. Sledovala som, ako extrémistické hnutia koordinujú teroristické útoky, spúšťajú dezinformačné operácie a snujú zastrašovacie kampane. Bola som pri tom, keď ultrapravica plánovala smrtiace zhromaždenie v Charlottesville, keď Islamský štát plánoval kybernetické útoky na americkú infraštruktúru, keď nemeckí trollovia koordinovali online útoky na politikov alebo keď talianski neofašisti spúšťali informačnú kampaň, aby ovplyvnili voľby v roku 2018. Zúčastnila som sa na tajnom plánovacom stretnutí v južnom Londýne, na ktoré si bieli nacionalisti prenajali priestory cez Airbnb, na militantnom neonacistickom rockovom festivale na nemecko-poľskej hranici a dostala som hekerské inštrukcie od džihádistov Islamského štátu. Čas, ktorý som strávila v týchto hnutiach, ma naučil veľa nielen o ich stratégiách a taktike, ale vystavil ma ich ľudským rozmerom, ako aj mojim vlastným zraniteľným miestam.

Ozrutnosť odporného obsahu, s ktorým som prišla do kontaktu počas môjho projektu, ma priviedla k vytriezveniu a množstvo zverbovaných mladých ľudí k smútku. Hnutia, ktorých som bola členkou, majú na prvý pohľad veľmi málo spoločné.