Druhé, aktualizované a fotografiami doplnené vydanie knihy, ktoré prináša pomerne jasný obraz Mariana Kotlebu - rasistu s nechuťou ku všetkému cudziemu, odporcu demokracie so sklonom k stihomamu a rodinkára neschopného plniť volebné sľuby.

Kto je Marian Kotleba? Na základe množstva citátov, prejavov a výpovedí bývalých spojencov aj politických protivníkov vykresľuje kniha jasný obraz. Ako sa teda mohol dostať až do parlamentu? Jedným z vysvetlení je jeho nesmierna vytrvalosť. Pokiaľ mu ostane, tak aj prípadná volebná prehra či zákaz strany nemusia pre jeho budúcnosť nič znamenať. Napokon v roku 2017 oslávil len štyridsiatku a jeho strana sedí na miliónoch eur. Mariana Kotlebu skrátka potrebujeme pochopiť, lebo tu s nami môže byť nadlho.

Ukážka z knihy:

Pochod

Mladí uniformovaní muži pochodovali v trojstupoch. Napočítali by ste ich do stovky, všetci v rovnakých čiapkach. Ne pôsobili ako vojaci, nebolo vidieť zbrane, no vo vzduchu bolo cítiť adrenalín. Mali vyholené hlavy, fanatické odhodlanie, vzbudzovali

rešpekt.

Veliteľ s výložkami na golieri zavelil: „Pochodom - v chod!“ Rovnošaty pripomínajúce gardistov sa poslušne pohli. Dlhý zástup kráčal Bratislavou, ľudia ho pozorovali so záujmom Niekoho upútali tmavomodré uniformy, niekoho nezvyčajné množstvo policajtov v uliciach. Zastavili sa pred Prezidentským palácom.

Muž okolo tridsiatky, ktorý manévrom šéfoval, sa naširoko rozkročil. Dovtedy vyžaroval autoritu, potom však začal čítať z pa piera. Nastali rozpaky, vystúpenie strácalo náboj. „Len zaslepe ný hlupec nevidí, že pod liberálnosťou rozumie žid slobodu pre seba... Netolerantnosť židovská nemá medzí, tak ako vypínavosť a bezohľadná drzosť, ktorá rastie pomerne k sile a vážnosti, jaké nadobúda si semitické plemeno. Koniec citátu.“ Dôraz kládol na každé slovo Svetozára Hurbana Vajanského, ktoré reprodukoval. Akoby boli všetky dôležité a mládenci zoradení v šíkoch si ich museli bezpodmienečne do posledného zapamätať. Bol 14. marec 2005. Slovensko sa len rok predtým stalo členom Európskej únie aj NATO.