Zo 150. miesta kandidátky neparlamentnej strany sa za desať rokov dostal na post najmocnejšieho človeka v štáte. Pohŕdal klasickou politikou, brojil proti štandardným politikom a vyhadzoval im na oči ich nesplnené sľuby. Porazil Smer a stal sa premiérom, no vo funkcii vydržal len rok. Ukázalo sa, že vládnuť bez politického remesla sa nedá a že voliči chcú, aby sa politici správali aspoň trochu štandardne. Nakoniec po ňom zostalo toľko nesplnených sľubov, nedotiahnutých nápadov a poprených vyhlásení, ako po máloktorom inom politikovi. Reportér Denníka N Dušan Mikušovič sledoval politickú kariéru Igora Matoviča niekoľko rokov. Kniha vychádza z rozhovorov, ktoré absolvoval s ním aj ďalšími politickými aktérmi a zo situácií, ktoré sa doteraz na verejnosť nedostali. Popisuje Matovičov rok vo funkcii premiéra a ako k nej desať rokov smeroval. Predstavuje Igora Matoviča v rôznych rolách, ktoré mu počas jeho pôsobenia v politike prischli: Matovič ako homo vulgaris, ako podcenený víťaz, poslanec s obrázkami, bojovník s hnusobou, vynálezca atómovky či minister bez titulu.Texty Dušana Mikušoviča dopĺňajú fotografie reportéra Denníka N Tomáša Benedikoviča.

Ukážka z knihy: 

I. Homo vulgaris

"Tak rád by som vám sem dal foto z toho, ako suším na slniečku pod oknom v hoteli opraté tričko, ponožky, ale radšej nedám. Hneď by sa mi do komentárov zbehli všetci múdrosráči slovenského sveta a súkali by svoje pohoršené múdrosti - ako medzinárodný škandál som jednou foto práve spáchal, ako už by som sa ako premiér mal konečne správať. Jednoducho, neuveriteľné farizejské naškrobené dristy."

Igor Matovič na svojom prvom samitc Európskej rady, 20. 7. 20201

V piatok 21. augusta 2020, na výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, sa premiér Igor Matovič stretol v Bratislave s nemeckým ministrom zahraničných veci Heiko Maasom. Obaja sa v ten deň zúčastnili na pietnej spomienke na obete okupácie pred budovou Univerzity Komenského na bratislavskom Šafárikovom námestí a Matovič prijal nemeckého ministra na úrade vlády. Maasa sprevádzala nová veľvyslankyňa Nemecka v Bratislave, diplomatka Barbara Wolf.

Rozhovor prebehol miestami veľmi neformálne, premiér nemeckému ministrovi hovoril o tom, ako v mladosti cestoval stopom, brigádoval v Nemecku a pomáhal so separáciou odpadov. Netradične muselo na nemeckého ministra pôsobiť žartovanie premiéra o ministrovi zahraničných veci Ivanovi Korčokovi, s ktorým sa mal Maas stretnúť po prijatí na úrade vlády. Matovič nemeckej delegácii odľahčene navrhol, nech „nejdú za Ivanom“, s vysvetlením, že typicky ruským menom Ivan prezývali v roku 1968 počas okupácie československí občania sovietskych vojakov. “Ale čo ja mám čo hovoriť, ja som Igor.“ dodal ešte slovenský premiér.

Účastníkom schôdzky utkvelo v pamäti aj to, ako predseda vlády stretnutie ukončil. Podľa oficiálneho programu sa začalo pred obedom, dvadsať minút po jedenástej, a keď sa diskusia chýlila k záveru, Matovič sa obrátil k nemeckej veľvyslankyni a prítomným oznámil, že je Čas končiť, lebo pani Wolf už vyzerá hladno.

Toto je typický humor lídra OĽaNO. Slovenská verejnosť už jeho svojské žarty poznala, no pre štátnikov z iných krajín išlo o novinku. Keď v septembri 2020 navštívil Slovensko ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, Igor Matovič jeho delegáciu privítal slovami: “Vitajte, keď už ste teda prišli.“ Neskôr ukrajinskému prezidentovi rozprával, že má k jeho krajine blízko, lebo si do svojho nového domu v Tmavé objednal parkety od firmy z Ukrajiny - a keďže po nich denne chodí, má s východným susedom Slovenska niečo ako každodenný kontakt.

Nekonvenčné bolo aj Matovičovo zoznámenie sa s predsedníčkou Európskej komisie.

Ursulou von der Leyenovou, ktorá je nielen významnou političkou, ale aj matkou siedmich
' Status Igora Matoviča na Facebooku. 20.7.2020