V priebehu svojho výskumu a lekárskej praxe britský lekár Tim Spector zistil, že existuje až šokujúco málo dôkazov týkajúcich sa našich najhlbšie zakorenených predstáv o jedle. Je soľ naozaj taká škodlivá, ako sa o nej tvrdí? Sú ryby zdravé? A čo káva, červené mäso či nasýtené tuky? Môžu sa tehotné ženy spoľahnúť na rady svojho gynekológa o tom, čo majú jesť? Má bezlepková strava vôbec nejaké výhody? Čo vlastne vedia lekári o výžive? V dvadsiatich troch krátkych kapitolách sa Tim Spector rozhodol zbúrať mýty o jedle a zároveň odhaliť, prečo sú takmer všetky tvrdenia o ňom nesprávne. Poukazuje na škandalózny nedostatok kvalitných vedeckých dôkazov, na ktorých sa zakladajú štandardné stravovacie odporúčania, a odkrýva zákulisie potravinárskeho priemyslu, ktorý pevnou rukou ovláda obsah našich tanierov. Autor upozorňuje, že tieto naliehavé problémy nie sú dôležité len pre naše osobné zdravie, ale aj pre budúcnosť celej planéty. Kniha Čo naozaj jeme? spochybňuje všetky stravovacie návyky, vládne opatrenia, zázračné riešenia či nálepky, ktorými sa označujú niektoré údajne škodlivé potraviny, a nabáda nás, aby sme razantne prehodnotili svoj vzťah k jedlu.

Ukážka z knihy: 

Tuk na lavici obžalovaných

Mýtus: Nasýtený tuk je základnou príčinou srdcových chorôb.

Asi pred dvadsiatimi rokmi som bol na základe dôkazov dostatočne presvedčený o tom, že mám namiesto masla radšej jesť nízkotučnú nátierku s obsahom niečoho, čo sa vydávalo za taliansky olivový olej. Moja manželka, takisto lekárka, vyrástla vo francúzsko-belgickej potravinovej kultúre a vôbec nemala v úmysle zmeniť stravovacie návyky svojich predkov pre niekoľko medicínskych článkov. Dohodli sme sa, že v tomto sa zhodnúť nemusíme, a v chladničke sme mali maslo aj margarín. Asi pred piatimi rokmi začalo niekoľko kritických hlasov z celého sveta tvrdiť, že je nerozumné hovoriť ľuďom, aby sa vyhýbali maslu. Ako to už býva, prišla odveta. Viac než sto rozhnevaných akademikov podpísalo v roku 2018 list, ktorý adresovali redaktorom časopisu Britisli Medical Journal. Skritizovali v ňom ich údajný „promaslový postoj“ a to, že umožnili vydanie „predpojatého“ redakčného komentára, ktorý tvrdil, že príbeh o nasýtených (alebo aj saturovaných) tukoch a ich vplyve na srdce bol hrubo zveličený a je zavádzajúci. Rozhnevalo ich aj niekoľko „extrémnych“ tvrdení v úvodníku, napríklad že statíny (lieky na zníženie cholesterolu) zdraviu vôbec neprospievajú. Nasledovalo vyvracanie dôkazov. Namiesto rozumnej vedeckej diskusie sa rozpútali prudké vášne a novinové články autorov obviňovali z „náboženského fundamentalizmu“. Celá záležitosť nakoniec skĺzla do nepríjemného osobného sporu, kde sa obe strany navzájom obviňovali zo zaujatosti, narušenej integrity a chybných presvedčení.

Z týchto diskusií naozaj cítiť závan náboženských vojen. Do veľkej miery to súvisí s tým, kto má kontrolu nad posvätnými výživovými smernicami. Aktuálne smernice v USA a Spojenom kráľovstve sa dosť podobajú - predkladajú všeobecné stravovacie zásady, s ktorými len málokto nesúhlasí, napríklad prijímať menej kalórií, konzumovať viac rastlinnej stravy, menej spracovaných potravín a piť menej nápojov s vysokým obsahom cukru. No v otázke, či by sme mali obmedziť príjem nasýtených tukov, a ak áno, čím ich máme nahradiť, sa už odborníci ani na základe dôkazov nezhodnú.