Petronela Jabĺčková je čarodejnica. No nie obyčajná! Má na starosti jablone, a ako sa v takomto prípade sluší a patrí, býva v jablku.

Jabĺčková čarodejnica je nadšená. Onedlho sa koná veľká čarodejnícka slávnosť, tentoraz u nej v záhrade! Čarodejnice sa už zlietajú a Petronela si chystá slávnostné oblečenie. Je nominovaná na Zlatý čarodejnícky vrkoč, jedno z najvyšších čarodejníckych vyznamenaní. Dozvie sa však, že druhou kandidátkou navrhnutou na ocenenie je protivná Strigolína Stračinôžková. Ak Petronela nechce dopustiť, aby zvíťazila jej konkurentka, bude potrebovať pomoc všetkých kamarátov.

Sabine Städingová sa narodila roku 1965 v Hamburgu. Od detstva veľmi rada vymýšľala všakovaké príbehy. Po troch knihách o čarodejnici Magnólii vymyslela pre mladších čitateľov novú postavičku, čarodejnicu Petronelu Jabĺčkovú. Toto je už siedmy príbeh o malej čarodejnici a jej priateľoch a ďalšie dobrodružstvá pripravuje.

SaBine Büchnerová sa narodila roku 1964 vo Wuppertali a pred štúdiom komunikačného dizajnu vo Wuppertali a animácie na filmovo-televíznej vysokej škole v Babelsbergu pracovala ako sociálna pedagogička v detskom domove. Ilustrovala celý rad kníh a vydala aj vlastné obrázkové knihy. Jej práce už získali celý rad ocenení.

Pre čitateľov od 8 rokov

Z nemeckého originálu preložila Eva Budjačová.

Ukážka z knihy: 

Jar začala konečne vytláčať zimu. Petronela Jablčková stála pri okne vo svojom jabíčkovom domčeku a pozorovala kŕdeľ kačiek tiahnucich s hlasným gagotom ponad záhradu. Práve sa vracala k čarodejníckemu kotlíku, keď si zrazu všimla, že na jednom strome sa medzi konármi čosi zachytilo. Trepotalo sa to raz sem, raz tam, no nech to bolo čokoľvek, nevedelo sa to uvoľniť.

Petronela otvorila okno a začula tichý pukot. „Zvláštne,“ zamrmlala a vzala do ruky zlatý pirátsky ďalekohľad. Keď zaostrila a dobre sa prizrela, zistila, čo to je. Jasné! Na strome sa zachytil list. Prstami nervózne namacala čarodejnú paličku, mávla ňou a list privolala. Ako malý vtáčik vletel cez okno a tichulinko pristál na stole.

„Čarolist,“ zamrmlala Petronela a znervóznela. Chytro prelomila hrubú čiernu voskovú pečať. Prečítala si list a potom ešte raz. „Ach, môj Hromko!“ zvolala a o chvíľu už stála na konári pred vchodom do domca.