Zostaňte sami sebou vo svete posadnutom pozitívnym myslením

Vedeli ste, že aj pozitivita a dobre mienená rada môžu ublížiť?
Všetci sme to zažili – smutnú udalosť. Keď sa cítime zraniteľní, nepochopení alebo sa nám stala krivda, spoliehame sa na pomoc, lásku a podporu od našich najbližších. Ibaže aj dobre mienená rada či slová útechy môžu za istých podmienok vyvolať skôr opačný efekt – cítime sa po nich ešte horšie.

Prečo sa to deje? Ako dokážeme rozpoznať toxickú pozitivitu a brániť sa jej?

Toxická pozitivita nás nabáda k tomu, aby sme ignorovali zlé pocity, znevažuje ťažkosti, ktorými si prechádzame, a predostiera nám obraz šťastného konca bez akýchkoľvek logických základov. Niektoré povzbudenia a rady môžu znieť pozitívne, no v skutočnosti v nás iba vyvolajú hanbu za to, že sa nedokážeme nad nepríjemné či smutné udalosti povzniesť. Máme právo byť nešťastní. Máme právo precítiť svoj žiaľ, ak sme prišli o blízkeho človeka, o vzťah či o zamestnanie a máme právo nevnímať niektoré udalosti ako príležitosti na niečo nové, skvelé.

Toxické frázy, s ktorými ste sa stretli už viackrát v živote:

- Sú aj horšie vzťahy. Buď vďačný/vďačná za to, čo pre teba robí.
- Boh ti na plecia naloží iba toľko, koľko unesieš.
- Ľudia v Afrike majú celkom iné problémy ako ty.
- Každé dieťa je dar.
- Máš toho toľko, za čo by si mala byť vďačná a šťastná. Zameraj sa na to.
- Vieš, koľko ľudí na svete by chcelo byť v tvojej koži?
- Len počkaj. Ešte budeš chcieť, aby sa tieto časy vrátili.

Koľkokrát ste už tieto vety počuli? A koľkokrát ste ich použili vy sami? Whitney Goodman, psychoterapeutka a odborníčka na problematiku toxickej pozitivity, vo svojej knihe uvádza množstvo vhodnejších alternatív na to, čo povedať namiesto týchto zaužívaných toxických fráz. Zistite, ako by ste skutočne mohli pomôcť svojim blízkym, keď prežívajú ťažké chvíle. Keď si uvedomíte, ako toxická pozitivita funguje, a budete ju vedieť rozoznať, môžete sa smelo pustiť do boja proti nej.

Z anglického originálu Toxic Positivity vydaného vo vydavateľstve TarcherPerigee preložila Miroslava Molnárová.

Vyšlo vo vydavateľstve IKAR, a.s. – v roku 2023.

Ukážka z knihy: 

Zaslúžite si viac než iba dobrú náladu

Stavila by som sa, že ste po tejto knihe siahli z týchto troch možných dôvodov:

1. Toxická pozitivita vás už nejakým spôsobom zasiahla a lezie vám poriadne na nervy.

2. Netušíte, čo je to toxická pozitivita, ale zaujíma vás to.

3. Vôbec netušíte, ako by mohla Iný pozitivita toxická a rozhodli ste sa zistiť, akého rúhania sa tu dopúšťam.

Nech je váš dôvod akýkoľvek, som rada, že ste siahli po tejto knihe.

Tak ako mnoho iných ašpirujúcich terapeutov, aj ja som sa tejto práci začala venovať z dôvodov, ktorým som vtedy ešte úplne nerozumela. Vedela som iba to, že rada pomáham ľuďom a vždy ma nesmierne zaujímalo, aké príbehy stoja za ich problémami. Neskôr som však pochopila (s pomocou svojho terapeuta), že som sa na túto dráhu dala preto, lebo som sa domnievala, že ak sa naučím všetko o medziľudských vzťahoch a ľudskej psychike, budem schopná vyriešiť problémy všetkých svojich blízkych a už sa nikdy nebudem trápiť. Kolegovia terapeuti, aktívni i tí budúci, viem, že vy tomu rozumiete.

A tak som vstúpila do tohto odboru s doširoka otvorenými očami a mylnými predstavami, odťažitá a otupená. Chcela som od svojich klientov, aby predo mnou odhalili svoju zraniteľnosť bez toho, aby som to urobila aj ja. Verila som, že tých ľudí opravím, lenže oni nič také nepotrebovali. Chceli iba, aby som ich vypočula a podporila ich. Myslela som si, že sa stanem vševediacim rečníkom, no je zo mňa skôr poslucháč. Dúfala som, že tak pochopím seba i celý svet, no dnes mám ešte viac otázok než predtým. Domnievala som sa, že zmením všetkých okolo seba, no namiesto toho som prišla na to, že jediné, čo dokážem zmeniť, som ja sama. Moja motivácia, prečo sa stať terapeutkou, možno bola trochu mimo, no teraz som neskutočne rada, že som sa ňou stala.

Aj keď milujem túto prácu, vždy som sa medzi ostatnými kolegami cítila, akoby som trochu zaostávala. Nikdy som nebola ten typ terapeutky, ktorý medituje, pije čaj a cvičí jogu. Som príliš hlučná, nenosím pletené svetre a priam nenávidím všetky tie povestné „inšpiratívne“ citáty polepené všade na stenách. Snažila som sa v tomto svojom prejave trochu mierniť, prísť na chuť týmto afirmáciám i filozofii o tom, „že sa musíte spojiť so svojím vnútorným dieťaťom a preukázať mu lásku“.