Zberateľ očí hrá najstaršiu hru na svete: na schovávačku. S vašimi deťmi. Dá vám 45 hodín, aby ste ich našli. Ale hľadanie trvá večnosť. A páchateľ medzitým koná...

Zberateľ očí udrel už trikrát, keď na scénu vstupuje bývalý policajný mediátor Alexander Zorbach.

V súčasnosti je policajným reportérom berlínskeho denníka, preto sa vydáva po stopách viacnásobného páchateľa, ktorého novinári nazývajú Zberateľ očí.

V minulosti sám pracoval ako policajt, má teda bohaté skúsenosti a užitočné kontakty.

Navyše je vždy o krok pred políciou, a pravdepodobne aj preto sa stane hlavným podozrivým. Páchateľ zatiaľ nezanechal nijakú užitočnú stopu. Odrazu sa však nečakane objaví tajomná svedkyňa, slepá fyzioterapeutka Alina Gregorievová, a tvrdí, že dokáže nazrieť do minulosti svojich pacientov, stačí jej len dotknúť sa tela. A deň predtým možno ošetrovala Zberateľa očí.

Fitzek dá postupne slovo aj ďalším protagonistom, policajtovi Philippovi Stoyovi a redakčnému asistentovi Frankovi Lahmannovi, pričom ich rozprávanie strieda s pocitmi a myšlienkami uneseného chlapca Tobiasa Traunsteina.

Dej sa sústreďuje na pátranie po ešte žijúcej obeti – v tomto prípade po súrodencoch Traunsteinovcoch.

Autor verný mottu knihy preniesol preteky s časom aj do grafickej podoby románu.

Príbeh sa začína epilógom a postupuje od poslednej kapitoly k prvej, čísla strán tiež klesajú a všetko sa končí prológom.

A prečo Zberateľ očí? To sa dozviete v knihe.

Úryvok z knihy: Zberateľ očí

Odpočítavanie začalo. Alexander Zorbach, novinár a bývalý policajt, má 45 hodín a 7 minút na to, aby našiel malého chlapca, ktorému zabijak vzal oko. Scenár je vždy rovnaký: mŕtva žena zviera stopky v ruke a zúfalý otec musí nájsť syna skôr, ako sa zadusí. Tentoraz zabijak nechal stopu – Zorbachovu peňaženku. Zberateľ očí ho vtiahol do hry... a čas beží.