Themistokles je archón, vodca antických Atén, nešľachtic. Na mesto sa valia nepriatelia a on musí bojovať. S nepriateľmi. So spojencami. Zachrániť mesto. Spraviť si meno. Pripravte sa na dve legendárne bitky a nebojácneho hrdinu, ktorý dokazuje, že šľachtický pôvod nie je všetko. Iggulden dejiny neopisuje, ukáže vám ich. Politický stratég a obdivuhodný analytik Temistokles sa zaslúžil o konečné víťazstvo Grékov nad Peržanmi. Jeho politické majstrovstvo a nezvyčajný životný údel priťahuje historikov aj po dvoch tisícročiach. Živé rozprávanie Conna Igguldena nás vtiahne do deja a prežijete bitky pri Termopylách a Salamíne v takej blízkosti, ako by ste boli ich účastníkmi.

Ukážka z knihy:

Perzský kráľ sa zahľadel do srdca Atén.

Na zátylok mu pražilo slnko, ale povieval teplý vánok a prinášal sladkastú vôňu hniloby a mora. Xerxes zavrel oči a zhlboka dýchal, cítil pokoj. Veľké trhovisko, chrámy, ulice s domami, dielňami a hostincami - všetko zívalo prázdnotou. Pôsobilo to priam intímne. Mal pocit, akoby sedel pri ženskom stolíku s líčidlami, otváral maličké zásuvky a odhaľoval skryté tajomstvá.

Pobiehajúci vojaci patrili k jeho vojsku. Prehľadali Atény z jedného konca na druhý, každú zásobáreň, obchod či opustený dom. Jediní Gréci, ktorých tam našli, bola hŕstka ohlúpnutých starcov, vlastné rodiny ich nechali napospas osudu. Slepí a bezzubí sa neveriacky, nervózne chichotali, keď začuli neznáme hlasy perzských vojakov. Xer-xovi boli nanič. Zabili ich rýchlo ako túlavé psy. Bola to priam rana z milosti.

Veliteľ Mardonios, pohrúžený do vlastných myšlienok, kráčal tri kroky za Veľkým kráľom. Spolu s Xerxom zažili pri vstupe do Atén zvláštny pocit, akoby to tam spoznávali. Pred ich očami zrazu ožili miesta a prírodné scenérie z nespočetných starých správ a opisov. Napríklad Akropola, pieskovcový zráz po ich ľavej strane, strážkyňa celého mesta, alebo bledá skala Areopágu, kde sa už stáročia schádzala rada aténskych aristokratov.

Xerxes uvidel pred sebou pahorok Pnyxu, stromy na ňom pôsobili ako čepele a po bokoch naň viedli biele schody. V bežných časoch sa tam schádzal, radil a dohadoval snem, ktorý neuznával žiadneho kráľa ani tyrana. Rád by videl všetkých tých mužov, ktorí sa tak horlivo zaoberajú svojimi triviálnymi zákonmi. No v ten deň tam iba pofukoval vetrík. Obyvatelia Atén ušli dolu do prístavu, odkiaľ ich lode prevezú cez hlbokú vodu do bezpečia.