…temperamentná, utrápená, single… To je v skratke Lina, hlavná postava knihy ŠPANIELSKY ĽÚBOSTNÝ PODVOD. Milujem ELENU ARMAS. Už s prvými riadkami som si obľúbila jej štýl a mala som ho čím ďalej radšej. Dosť to zhrniem. Za polovicou sa takmer nič (rozumej nič zásadné pre knihy tohto žánru) nedialo, napriek tomu som bola ako na ihlách. Doslova nervydrásajúce, ´žhavé´… proste wau! Nebola by som si pomyslela, že slow-burn romance môže byť takáto. Chápete? Bez dotyku či bozku postáv som mala pocit, že mi erotickým výbojom začne kniha tlieť pod rukami.. Netuším ako to Elena urobila, no pre mňa je bohyňou pomalej romantiky. Námet nie je nič extra, poviete si. Ale Armas chytila nápad za pačesy a vytrieskala z toho maximum. Pri 530 stranách som príbeh doslova zhltla za menej ako 48hodín(svoj zombie stav nebudem komentovať). Okrem klišé “fejkového” priateľa, celé to okolo, prečo Lina toho priateľa potrebovala, prečo sa Aaron nechal nahovoriť(toto nie je celkom pravda, ale prečítajte si a pochopíte), prečo Lina rada necestovala domov napriek láske k rodine aj pozadie pracovného prostredia či spoločnej minulosti postáv, to všetko Elena vyšperkovala a dávkovala postupne, po kvapkách, ako životodarný kokteil v podobe infúzie, do žily. Vzájomné doťahovačky mi spôsobovali kŕče v tvárových svaloch, toľko som sa uškŕňala. Pri odhaľovaní Lininej minulosti mi pukalo srdce. Počas celého podvodu mi srdce búšilo ako Line, pretože Aaron bol dokonalejší ako dokonalý priateľ, aj keď len ‘akože’. Najviac som sa roztápala pri scénke, kde vysvetľoval Lininej rodine, ako sa zoznámili. Ale aby to nebolo len o oooch a aaaach, tak musím podotknúť, že jedna postava bola doslova na facku. Z tých šovinistických rečí mi bolo zle! Rosie je úžasná kamarátka, Daniel je kretén a napriek romantickej linke, slza mi vyšla až v závere. Bolo to kvôli rodinnej situácii a naozaj ma to nejak moc rozľútostilo. Keby ma na poličkách nečakajú nové príbehy, rozčítala by som si túto knihu znova..