Bol to dar pre Klaudiu.

Hodiny chémie bol skvelý príbeh, ktorý ma dosť emočne vyžmýkal. Na obálke sa síce píše, že ide o vtipný príbeh, čo nepopieram, humor tu nechýbal, no podľa mňa tu viac prevládali iné emócie. Je to celkom bichla, má vyše 450 strán, ale nenechajte sa tým odradiť. Mne sa kniha čítala ľahko a rýchlo, autorkin štýl mi sadol, ani som si neuvedomovala, ako rýchlo mi ubiehajú stránky pod prstami. V príbehu sme mali možnosť spoznať dve stránky Elizabeth Zottovej. Na jednej strane to bola skvelá chemička a inteligentná mladá žena, ktorá sa o seba dokázala postarať aj sama, nikdy sa nevzdávala, nemala problém povedať, čo mala na jazyku, bojovala za svoje práva, kvôli čomu bola tŕňom v oku mnohých ľudí. Čo sa týkalo jej emočnej vyspelosti, tam to pomerne zadrhávalo, niektoré "obyčajné" veci jednoducho nedokázala pochopiť, takže miestami pôsobila až chladne, arogantne. Vo svojom vnútri však skrývala aj láskavejšiu a citlivejšiu stránku, ktorá prejavovala najmä pri svojich blízkych. Bolo cítiť, že Calvina veľmi ľúbila a pre svoju dcérku Mad by urobila prvé i posledné. Priznávam, že zo začiatku som z nej mala zmiešané pocity, ale postupne si ma úplne získala. Nikdy to nemala jednoduché, život jej udelil už viacero rán, ktoré stále nespracovala. Bohužiaľ, žila v dobe, kedy jej prínos v oblasti vedy a chémie dokázalo oceniť len veľmi málo ľudí. Boli tu pasáže, kedy som mala chuť vyhodiť knihu von oknom, predovšetkým vtedy, keď som čítala o tom, ako sa v tomto období správali muži k ženám. Ešte smutnejšie bolo, keď žene podkopávala nohy iná žena. Videla som, že viacerí čitatelia knihe vytýkali, že tu nebola dostatočne vykreslená atmosféra 50. a 60.rokov, počas ktorých sa príbeh odohráva, čo je pravda, no mne to tam nejak extra nechýbalo. Veľmi som si obľúbila aj Elizabethinho zvieracieho kamaráta, bez ktorého si tento príbeh ani neviem predstaviť. Páčilo sa mi, že miestami bol dej opísaný aj z jeho pohľadu. Skvelá bola aj Mad, inteligentné a zvedavé malé dievčatko, ktoré (podobne ako jeho mamu) nedokázali niektorí pochopiť a snažili sa ju zmeniť. Miestami mi kvôli nej pukalo srdce. V tomto príbehu sme toho s Elizabeth (i s Calvinom a ostatnými postavami) zažili veľmi veľa, takže som sa ani chvíľu nenudila. Pri čítaní som sa cítila ako na horskej dráhe, vystriedala sa u mňa celá škála emócií - hnev, smútok, bolesť, nádej i láska. Za seba vám knihu môžem len odporučiť.