Buštěhradská trať, ktorá v roku 2005 oslávila 150. výročie svojho vzniku, čiastočne nadviazala na teleso našej druhej konské železnice a stala sa vo svojej dobe významnú dopravnou tepnou podmieňujúce ťažbu uhlia a industrializáciu. Jej dnes už trochu zašlá sláva možno trochu paradoxne pomohla uchovať na mnohých miestach trať v podobe, ktorá zaujme každého výtvarníka, ktorého srdce trpí ajznboňáckou arytmií.

Nie je teda vôbec náhodou, že si ju Jiří Ryvola vybral ako prvý námet z voľne koncipovaného projektu "výtvarného mapovanie" historických tratí. Svoju typickú tužkokresbou nás sprevádza od východného začiatku trate v Prahe - cez niektoré odbočky - až po jej zakončení v Chebe. Nejde mu pritom o výber, ktorý by zrejme vykonal historik či architekt, ale o stvárnenie objektov, ktoré sú mu blízke natoľko, že by ich rád ukázal aj nám ostatným, ktorí sa buď do daných miest z rôznych dôvodov nedostaneme, či tieto objekty míňame denne , a snáď aj preto nám zovšednel.