Zbierka poviedok vychádza v druhom vydaní, doplnenom o doslov Ľubomíra Machalu.

V Ľútostivosti ide o emotívne a psychologicky precízne vyrozprávané príbehy postáv, ocitajúcich sa vo svojich životoch a činoch na hrane dobra a zla, nevedomosti a krutosti, žičlivosti a chamtivosti, samoty aj osamelosti.

Ľudská dráma sa dá v literatúre stvárniť aj tichou, nevyhrotenou lexikou. (Stanislav Rakús)

Pre Rakúsovo prozaické dielo je charakteristické napätie medzi protikladmi osudovo tragického a komického, až žartovného, medzi vážnosťou a odľahčenosťou, teda medzi krajnými polohami výkladu sveta i subjektu v ňom. (Vladimír Barborík)

Rakús v glacé rukavičkách rozpráva tie najobyčajnejšie príbehy o najobyčajnejších ľuďoch. Ocitajú sa však v nezvyčajných situáciách a so svojou jemnou psychikou musia zvládať často brutálne situácie. Zmocňuje sa ich úzkosť v kontakte s neznámymi ľuďmi, na neprebádaných miestach, po nečakaných správach. (Helena Dvořáková)

Je to vlastne hlboká analýza spoločnosti opísaná prenikavým pohľadom rozprávača. Je to pohľad z intímnych hlbín smerom von. Možno je to pohľad človeka, o ktorom si väčšina ľudí myslí, že sa zbláznil (prestal piť!!!), a možno je to celé len o tom, o čo jednoduchší by bol život, ak by sme sa navzájom prestali súdiť a prijali sa v úplnosti takí, akí v skutočnosti sme. (Ján Púček)