V polovici deväťdesiatych rokov sa v Našom Meste aktivizovalo podsvetie a chlapci z oddelenia vrážd mali plné ruky práce. No nie všetky vraždy z tohto obdobia súviseli s podsvetím. Našli sa aj také, ktoré na svoje vyriešenie čakali v Krauzovej skrini roky, a nakoniec sa dočkali. Po troch rokoch vyšetrovania sa detektívom podarilo chytiť vraha sedemnásťročnej prostitútky Ruženky Róžovej, dopichanej v tráve na kraji sídliska. Napriek sľubu šéfa Alexandra Mayora si Krauz a celá partia z kancelárie stoštyridsaťjeden neužijú zaslúžené oslavy ani pár dní voľna, lebo nový prípad sa už blíži ‒ nenápadne ako tajomný strelec maskovaný podvečerným šerom pustého lesa. Obeťou je bývalá športovkyňa, reprezentantka a zároveň modelka pôsobiaca na vychýrených mólach Paríža či Milána ‒ veľká dáma veľkého sveta. Lenže ako zistiť, kto je záhadný strelec, ktorý jej usiluje o život? Krauzovi nie je jasné ani to, či jej naozaj niekto usiluje o život, či to nebol len náhodný výstrel zákerného pytliaka. Detektívi z oddelenia vrážd majú pred sebou ďalší rébus, výsledok vyšetrovania môže priniesť prekvapujúce odpovede ako už mnohokrát predtým.

Ukážka z knihy: 

Dlho nepršalo.

Detektív z oddelenia vrážd Richard Krauz bol nešťastný. Neznášal suchý vzduch, no nielen preto - mal prázdny stôl. Minulý týždeň vyriešili vraždu Bartolomeja Siku, zbalili spis, odlifrovali ho na vyšetrovačku a odvtedy ani ťuk.

Prešiel dlaňou po hrane stola, druhou dlaňou preleštil aj tak vyleštený povrch, pre istotu ho ešte preleštil obidvomi dlaňami. Vlhké dlane zavŕzgali na lakovanej doske - radšej prestal, lebo Burger pohoršene zagánil spoza novín.

Krauz neznášal nečinnosť, prázdny stôl ho znervózňoval. Nudil sa. Nemal rád obdobia medzi vraždami, keď nebolo do čoho pichnúť. Mal rád obdobia medzi vraždami, keď nebolo do čoho pichnúť, lebo z práce mohol ísť domov o pol štvrtej, so Sylviou skočil na nákupy, asistoval v kuchyni pri varení večere, pomohol deckám s domácimi úlohami, žil normálnym životom normálneho človeka. Mal rád... nemal rád, vlastne ani nevedel, čo má rád a čo nie, lebo práve teraz sa nudil a nuda ho znervózňovala. Nevedel, čo s rukami, čo s nohami, kam si sadnúť, komu zatelefonovať...

A ešte k tomu musel čakať. Aj čakanie ho znervózňovalo, presne ako nečinnosť. Napravil stolový kalendár - posunul ho zle, vrátil ho o centimeter naspäť, naklonil hlavu, skontroloval, sám sebe prikývol - teraz stál na správnom mieste. Prstom prerátal ceruzky trčiace z pohára - ani tie sa mu nepozdávali, poprehadzoval ich, jednu zastrúhal, fúkol do špičky, bruškom palca skontroloval hrot. Ani chirurgická ihla by nepichla bolestivejšie. Vrátil ceruzku medzi ostatné, otvoril šuplík, skontroloval obsah, sklamane zistil, že niet čo naprávať.