Habibi si ma, podobne ako stovky ďalších čitateliek, úplne získal, preto bol pre mňa Candy must have. Bola som zvedavá, čo si pre nás autorka tentokrát pripravila... a opäť nás teda vôbec nešetrila. Druhý diel série Habibi sa viac orientoval na fungovanie nočného klubu, na jeho zákulisie, zamestnancov, ich životné osudy, drogy, alkohol a iné neresti. Myslím, že autorka nám klub LocalX priblížila naozaj autenticky a oceňujem, že nič neprikrášlila. Nechýbajú tu vulgarizmy, slang, prezývky, pikantné (ba až tabu) scény. Páčilo sa mi, že sme mali možnosť spoznať tanečníčky aj z iného uhľa pohľadu a mohli sme nahliadnuť aj do ich súkromia, túžob, sklamaní, bolestí i radostí. Tiež ma potešilo, že do príbehu pribudli aj mužskí tanečníci, ktorí spestrili choreografie a výborne zapadli do kolektívu. V klube pracovala naozaj rozmanitá zmes ľudí, no navzájom sa rešpektovali, nemuseli sa medzi sebou na nič hrať a mohli byť sami sebou. Táto skupinka si bola blízka a neraz ma svojim vtipkovaním a doberaním rozosmiala. Dorian (alias Candy) mi neprišiel ako taký hajzlík, akým bol Harry (Habibi)... tým však nechcem povedať, že to bolo neviniatko, to vôbec nie. Párkrát ma pekne vytočil, no získal si u mňa plusové body (nielen) za to, ako sa staral o dievčatá v klube. Bolo okolo neho celkom dosť tajomstiev, postupne, vďaka návratom do minulosti, sme si vytvárali obraz o tom, čím všetkým si musel prejsť a čo z neho vytvorilo človeka, akým je dnes. Eso z rukáva však vytiahol až v úplnom závere. Virginiu (Giu) sme už tak trochu poznali z predchádzajúcej časti, no prevažne z pracovného hľadiska, teraz sme sa dozvedeli niečo viac aj o jej osobnom živote. Stále však zostali mnohé veci nevypovedané a ešte nám chýbajú určité kúsky, aby bola celá skladačka kompletná. Ani ona nemala jednoduchý život, no nebola to žiadna krehká kvetinka, ktorá by sa o seba nedokázala postarať. Nebála sa povedať svoj názor a za svojich blízkych sa bila ako levica. Romantická linka ma bavila, zbožňujem enemies to lovers príbehy. Medzi Dorianom a Giou to iskrilo od samého začiatku, no autorka dopriala ich vzťahu čas, nič neunáhlila. Dorian bol miestami naozaj taký cukrík, ako naznačuje jeho prezývka, páčili sa mi tie jeho sladké prirovnania a lichôtky pre Giu. Veľmi ma potešilo, keď sa v príbehu objavili aj Harry a Cassie, keďže túto dvojicu zbožňujem. Koniec bol... sama neviem, čo mám povedať, lebo stále som ho nespracovala. Pripravte sa na to, že posledné kapitoly vás úplne dostanú a na konci zostanete stáť s otvorenými ústami. Už aby vyšiel záverečný diel trilógie, lebo nutne potrebujem svoje odpovede. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr. Candy (i Habibi) nie sú pre každého. Sú tu veci, ktoré niektorým čitateľom nemusia sadnúť, prípadne pre nich môžu byť už cez čiaru (preto si radšej vopred prečítajte varovanie na začiatku knihy). Za seba vám však môžem obe knihy len odporučiť. Keby som si mala vybrať, či som team Habibi, alebo team Candy, vybrala by som si Habibiho, pretože sa mi páčil o troc