V druhej kapitole som sa zasekla a nadávala si, čo za blbosť som si to vybrala. Kamarátka Kristy (na IG @kristy.books) ma však uchlácholila, že nie je všetko tak, ako to vyzerá a môžem s kľudom čítať ďalej. A tak som čítala. Nakoniec sa zo sympatickej Christy stala celkom divná žena a divná Alix sa stala mojou obľúbenou postavou. Príbeh však otvára teta Robyn a jej veľké tajomstvo. To sú tri hrdinky knihy Vianočný únik, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Neviem čím to je, no opäť ďalšia kniha, ktorá sa mi čítala celkom pomaly(ak aj opomeniem choroby, ktoré ma popri príbehu sprevádzali). Možno je to štýlom Morganovej. Neviem. No napriek pomalému rytmu sa mi veľmi páčili myšlienky o živote celkovo. Iba niektoré som si vyznačila a aj tak ich nie je málo. Gro Vianočného úniku tkvie v medziľudských vzťahoch, aké sú krehké a citlivé duše ľudí, aj keď tieto zraniteľné stránky svojho ja skrývajú. Dôvera a komunikácia sú piliermi dlhoročných a trvácnych vzťahov… mileneckých, súrodeneckých, priateľských… Ženy tohto príbehu sú rozdielne a predsa majú niečo spoločné. Christy je puntičkárka vyrastajúca v milujúcej rodine s prísnou matkou; Alix je naoko tvrdá žena s ťažkým detstvom a Robyn bola vylúčená zo svojej rodiny. Veľkú úlohu v ich životoch zohrajú muži(v epilógu sú najlepšie správy- prekvapivo?). Citlivo i dojemne napísaný príbeh bolesti, krívd, odpúšťania, radosti, lásky, snehu a krásnych myšlienok. Mne dokonca nejedna slza vykĺzla. + Dve veci mi však nejdú do hlavy- 1) čo robila Christy päť rokov?! Bola matkou a spolubývajúcou?; 2) Holly je dieťa so samodeštrukčnými sklonmi a kríženec opice? Mi vysvetlite, že na 5-ročné dieťa nestačia dvaja ľudia, lebo si ublíži a lozí po kuchynskej linke a vianočnom stromčeku(teda minimálne snahu o to mala). Pritom mi to pripadalo, že je to celkom pokojné dieťa, len dospelí ju opisovali ako besného psa- môj dojem…tak sa pýtam PREČO?!