Musím sa priznať, že táto kniha ma dosť prekvapila. Čakala som príjemnú historickú romancu, no dostala som oveľa viac. Amélia bola silná hrdinka. Prešla si peklom, ktoré by iných položilo na kolená. Bola ochotná obetovať vlastný život, aby zachránila životy iných. Nesmierne som jej držala palce, aby konečne našla pokoj a kúsok šťastia, pretože si to po tom všetkom veľmi zaslúžila. Nie som si istá, ktorá postava ma viac štvala - či násilník Charles, ktorý svoju manželku mlátil ako žito, alebo jeho matka, ktorá ho neustále bránila, zľahčovala jeho správanie, zo všetkého vinila svoju nevestu. Niekedy by som od nervov najradšej knihu zahodila niekam poriadne ďaleko. Romantická linka bola jemná, príjemná. Nad Améliou a jej milým visel tieň zakázanosti, čo ich vzťahu dodávalo ďalšie čaro. Ich spoločné momenty som si užívala a často sa prihlúplo usmievala. Niekedy v polovici prišiel zvrat, ktorý som absolútne nečakala a príbeh nadobudol temnejšiu atmosféru. Vôbec som netušila, kde je ukrytá pravda, respektíve, môj názor sa každú chvíľu menil. Keď už som bola presvedčená, že viem, kde je pes zakopaný, prišlo niečo, čo môj názor naštrbilo a opäť ma ovládli pochybnosti. Celá záhada ma nútila obracať jednu stránku za druhou, lebo som bola zvedavá, ako všetko dopadne. Priznávam, že miestami som sa aj trochu bála. Pri posledných kapitolách som ani nedýchala. Za túto zápletku musím autora pochváliť, vymyslel to veľmi dobre. Okolo sídla Summershine bolo niečo magické, čo súviselo s rôznymi poverami, ktoré o ňom kolovali i udalosťami, ktoré sa stali pred dvadsiatimi rokmi. Prostredie bolo krásne, jeho obyvatelia sympatickí, no diali sa tu veci, vďaka ktorým mi miestami stali chlpy na rukách. Aj vietor zohrával v príbehu takú čarovnú úlohu, niekedy v pozitívnom, inokedy v negatívnom zmysle. Príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, prečítala som ho v priebehu pár hodín. Bol síce iný, ako som čakala, ale som rada, že autor ma prekvapil a obohatil príbeh aj o akčnejšie momenty. Za seba môžem príbeh len odporučiť.