Olívia, mladá hrdinka tohto príbehu, miluje husle a svoju rodinu. Túži po pokojnom živote, v ktorom by sa mohla venovať predovšetkým hudbe a sebe... Lenže život býva komplikovaný a nie vždy sa nám darí plniť si sny. Olívia zakopáva o problémy, ktoré ju okrádajú o úsmev, no hrejivé situácie jej dávajú vieru a silu pokračovať. A keďže osud je nevyspytateľný, pripletie jej do cesty niekoho, kto ju zahrnie láskavosťou a pochopením.

Prajem vám milé čítanie a verím, že Olíviu a jej rodinu si obľúbite rovnako ako ja. Mne najviac prirástla k srdcu Sofia. Podľa mňa je to úžasná a obdivuhodná žena a teším sa, že sa s ňou zoznámite aj vy.

Z knihy číta Dado Nagy: 

Ukážka z knihy: 

Zazvoní budík. Olívia prudko otvorí oči a vzápätí svižne vyskočí z postele. A hoci sa pohybuje takmer automaticky, a tak trocha akoby roboticky, z ladnosti jej to neuberá. Keď si umýva zuby, nezabudne na seba v zrkadle vyplaziť jazyk, tak ako každé ráno, potom prejde do kuchyne a vytlačí si šťavu z dvoch pomarančov. Dávku vitamínu C má zabezpečenú, čo ju upokojuje. Desí sa chorôb, aj nádchu vníma ako prekliatie. Robí všetko pre to, aby sa udržiavala v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii. Rešpektuje prepojenie týchto dvoch nádob, skrytých v každom tele. Nechápe, ako môže niekto na to kašľať a nestarať sa o seba.

O dvadsať minút, už v bežeckom úbore, beží popri ceste, po chvíľke zamieri na cestičku k rieke. lej pravidelná trasa meria päť kilometrov, prebehne ju za štyridsať minút, niekedy skôr, inokedy neskôr, podľa toho, ako sa práve v to ráno cíti. Beháva každý deň, nech je kdekoľvek, nech je akokoľvek, tento rituál jej nenaruší nikto a nič. Výnimku tvoria nedele, vtedy si dožičí dlhšie leňošenie v posteli a lenivejšie ráno.