Bridgertonovcov som si veľmi obľúbila, je to úžasná rodina. Jej členovia si síce nenechajú ujsť žiadnu možnosť, aby sa mohli navzájom doberať, prípadne jeden druhému niečo vyparatiť, ale zároveň sú tu vždy jeden pre druhého, pomáhajú si, podporujú sa. Je medzi nimi cítiť obrovská láska. Túto rodinu si jednoducho nejde nezamilovať, preto som rada, že som sa k nej mohla ešte raz vrátiť. Deviata kniha obsahuje bonusový epilóg ku všetkým predchádzajúcim príbehom plus krátky príbeh o mame Violet. Na ten som sa tešila asi najviac, keďže Violet patrí k mojim najobľúbenejším postavám (hoci, musím sa priznať, že najskôr som sa bála, že to bude jedna z tých matiek, ktorá sa jednoducho potrebuje starať do života svojich detí a nedá im dýchať, no už čoskoro sa ukázalo, že je to milujúca matka, ktorej ide o šťastie detí a podporí ich za všetkých okolností). Zároveň som sa ho tak trochu bála, keďže všetci vieme, ako dopadol vzťah s jej manželom a vedela som, že to bude také horkosladké čítanie. V tejto bonusovej knihe sa čitatelia napríklad dozvedia, či Hyacinth našla šperky, po ktorých tak dlho pátrala, či si Simon prečítal listy od otca, ako zareagovala Eloise na tajomstvo Penelope, čo bolo s niektorými vedľajšími postavami a podobne. Mne sa najviac páčil epilóg k príbehu Anthonyho a Kate, počas jeho čítania som sa celý čas smiala. Najemotívnejšie pre mňa boli epilógy k príbehom Francescy a Michaela a Gregoryho a Lucy. Niektoré epilógy sa odohrávajú pomerne krátko po ukončení pôvodných postáv, pri iných je zasa väčší časový rozostup. Som rada, že sme sa dozvedeli, ako sa im darí aj po rokoch. Je mi smutno, že teraz sa už musím s týmito postavami naozaj rozlúčiť, veľmi mi prirástli k srdcu. Celá séria sa stala mojou „závislosťou“, väčšinu kníh som zhtla na jedno posedenie, keďže autorka má príjemný štýl a nebola tu núdza ani o humor.