O Mirke je známe, že vo svojich príbehoch sa zameriava na rôzne závažné z problémy z pohľadu dospievajúcich ľudí, takže nie je žiadne prekvapenie, že v podobnom duchu sa nesie aj jej posledná kniha. Najmilšie želanie síce nemá ani 200 strán, no aj tak sa autorka opäť raz pekne zahrala s mojimi emóciami. 16-ročná Gréta bola zvyknutá, že všetok svoj voľný čas venovala starostlivosti o svoju autistickú sestru Miu. Jej život bol plný pravidiel rituálov, ale nevadilo jej to, pre Miu by urobila čokoľvek. Všetko sa však zo dňa na deň zmenilo - rodičia jej oznámili, že sa rozvádzajú, mama do sestrou sa sťahujú do Ameriky a keďže otec ako vodič kamiónu často nie je doma, bude musieť ísť bývať na internát. Mia zrazu mala množstvo voľného času, ktorý nedokázala zaplniť, a tak jej do hlavy začali čoraz viac prenikať temné myšlienky a cudzie hlasy, ktoré jej nedovolili spávať a postupne ju prenasledovali na každom kroku... Myslím, že autorka autenticky popísala aké to je, keď mladého človeka trápia depresie, panické záchvaty, úzkosti a podobne. Kniha tiež poukazuje na to, že je dôležité nič netajiť, nebáť sa niekomu zdôveriť a vyhľadať pomoc. Grétini rodičia ma naštvali, nejak som nedokázala pochopiť ich rozhodnutia. Áno, možno to všetko nerobili so zlým úmyslom a chceli Gréte dopriať trochu slobody, keďže predtým jej kvôli starostlivosti o sestru nezostával žiadny čas pre seba, no podľa mňa to nemuseli robiť takto drasticky. Škoda, že sme tu nemali viac objasnené správanie Grétinej matky, ktorá dcéru ako keby úplne odstrihla zo života. Prečo odmietala akýkoľvek kontakt? Prečo k nej bola taká chladná? Prečo jej nedovolila bývať u rodiny? Toto by ma naozaj zaujímalo. Našťastie, Gréta mala aspoň skvelého bratranca a tetu, ktorí tu pre ňu boli vždy, keď to potrebovala. Bohužiaľ, aj oni mali v niektorých veciach zviazané ruky. Záver bol celkom prekvapivý, autorka sa s nami pekne zahrala. Musím sa priznať, že som to vôbec netušila. Opäť by som privítala, keby to bolo trochu viac rozpísané a dozvedeli sme sa, ako sa k celej situácii postavili Grétini rodičia, prípadne sme dostali kapitolu odohrávajúcu sa po nejakom dlhšom čase. Nebolo to pre mňa jednoduché čítanie, ale som rada, že autorka sa rozhodla upriamiť pozornosť na túto problematiku, ktorá je súčasťou našich životov a je potrebné o nej hovoriť. Možno, že príbeh pomôže nejakému človeku, ktorý si prechádza niečím podobným.