Tretie pokračovanie nadupanej krimi série mám za sebou a ja sa teda vôbec, ale vôbec nemám dôvod sťažovať. Opäť ma Poe nesklamal a aj keď Tilly podľa mňa mala menej priestoru ako v predošlých častiach, hviezdila. Jej “taktné” otázky Flynnovej, či jej tečú bradavky, ma opakovane rozosmievali. Tilly je stále čudák a na jej adresu sa sypú neúctivé a štipľavé komentáre. Poe je jej rytier v lesklej zbroji, stále nad ňou drží ochrannú ruku a zastáva sa jej. Je to vážne správny chlapík, no napriek tomu, že nevie ovládať Blackberry, nemusí sa za svoj intelekt hanbiť. Jeho oko detektíva a “bliknutie” súvislostí je priam dychberúce. Čo ma ale fascinuje a zároveň neuveriteľne rozčuľuje, je autorova taktika ukončit kapitolu v momente, kedy sa Poe dozvie niečo dôležité, ale Craven sa neobťažuje s týmto faktom oboznámiť čitateľa. Aby sa čitateľ nasr… nahneval poriadne,tak ani v úvodných riadkoch ďalšej kapitoly sa dôležitý zvrat nedozvie. Preto číta ako najatý…lebo inak to nejde…ja sama som včera(vlastne dnes) knihu o 2.45 dočítala. Párkrát som zadriemala, ale premáhala som sa XD toto je presne ten typ autora, ktorého musíte jednoducho milovať. Craven má rád aj opisy a ja ich u neho zbožňujem tiež. Vidieť,že Cumbria je autorovou srdcovkou. Dokáže vám opísať počasie a prostredie tak, že sa klepete od zimy spolu s Poom, ale aspoň s nádhernými kulisami. Ako inak, pokiaľ ide o krimi, páchateľa tipujem od prvých strán. Uhádla som? Ani zďaleka. Tu sa kamoši so svojimi tipmi môžete skryť do kúta a hanbiť sa ;D Nemáte šancu…