Sex, drogy a rock and roll! Jedenásty román Lucie Saskovej vás vtiahne do víru rockovej hudby, koncertov a slávy, a zároveň vám ukáže odvrátenú stranu ilúzie, ktorú tento svet vytvára. Budete cestovať, spoznávať úžasné miesta, cítiť zimomriavky vo vypredaných halách a počúvať piesne, ktoré vám budú ešte dlho znieť v hlave.

Pripútajte sa, prosím, bude to poriadne divoká jazda!

Hlavná hrdinka sa ocitla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Alebo žeby to bol správny čas a správne miesto? Spoznáva členov kapely, o ktorej nikdy nepočula, najmä jej lídra Lea, človeka, ktorý jej zaužívané stereotypy obráti hore nohami, pretože v jeho svete nie je čas na začiatky. Môže sa však vzťah začať koncom? Čo sa stane, keď prídu na začiatok? Ona kvôli jazvám na tvári žije život, v ktorom ju strach núti skrývať sa, a postupne preniká do sveta, v ktorom ju skrývajú ostatní. Obaja taja svoju minulosť, netušia, čo prinesie budúcnosť. Ich svety sa neustále rozdeľujú a spájajú, zažívajú vzostupy a pády, čelia intrigám, pochybnostiam...

Ako dlho sa dá žiť utajený život, keď sa za každým rohom skrýva niekto, kto vás sleduje?

Ukážka z knihy: 

„MÔŽEME?"

Prikývol.

„Ako sa muž ako ty dal dokopy so ženou ako ona?" spýtala sa mladá novinárka s krátkymi platinovými vlasmi a výrazným červeným rúžom a položila na stôl mobil so spusteným nahrávaním.

Hudobník zaváhal, či je tento rozhovor dobrý nápad. „Mala by si sa spýtať ľudí okolo nás. Všetci vedeli všetko najlepšie," ironicky sa zasmial pri spomienke na názory a predsavzatia osôb, ktoré sa dozvedeli o ich vzťahu.

„Ako to myslíš?"

„Presne tak, ako hovorím," mykol plecami. „Muž ako ja, žena ako ona," pokračoval. „Dnes by som tú otázku formuloval opačne... Ako je možné, že sa žena ako ona dala dokopy s chlapom ako ja? Boli sme úplne rozdielni. Ona bola silná a samostatná, ja som sa stále hľadal a popri práci nestačil zistiť, čo chcem od života. Lenže to by tento priemysel nesmel byť takým skurveným biznisom. Biznisom, čo rozbíja vlastnú dokonalú ilúziu. Pretože ak je hudobník na dne, zloží lepšie piesne, ako keď je šťastný. A niečie šťastie nikoho nezaujíma, pretože šťastie nezarába peniaze. Poriadne veľké peniaze!" zdôraznil. „Toto tam, prosím, nedávaj, ja mám totiž ten šialený svet svojím spôsobom rád. Len mi trvalo, kým som sa v ňom naučil žiť," dodal pokorne.