Rozhovory s Tomášom Gálisom

„Obávam sa, že sme v stave akejsi tichej, nevyslovenej krízy,“ hovorí na záver knihy rozhovorov Marián Leško. Ako dodáva, na optimizmus sú špecialisti iní.

Namiesto toho ponúka dramatický príbeh Slovenska za posledných dvadsaťpäť rokov. Je to príbeh vzostupov a pádov, spoločenského pokroku aj rozdelených rodín, strachu z budúcnosti aj nádeje.

Pre štvrť storočia moderných slovenských dejín boli kľúčovými postavami traja viacnásobní premiéri. Mečiar, Dzurinda a Fico sa každý zapísali po svojom, pričom kniha spochybňuje populárne mýty o otcovi zakladateľovi, veľkom demokratovi či ľavičiarovi, ktorému ide len o blaho ľudí.

Neobmedzuje sa však iba na ich osobnosti, hodnotí aj rozmanité spoločenské a politické fenomény, akými bolo delenie federácie, privatizácia, problémy Slovenska na medzinárodnej scéne, ale aj pôsobenie mafie či politická korupcia.

Kniha môže poslúžiť ako bedeker našich nečakaných víťazstiev, ale aj množstva premárnených príležitostí.

Ukážka z knihy

Samostatná Slovenská republika sa dožíva dvadsaťpäť rokov. Bolo uplynulé štvrťstoročie úspešným príbehom?

Mám na to názor, pretože som o tom už písal. Dospel som vtedy k záveru, že príbeh Slovenskej republiky je príbehom zlyhania v príbehu úspechu. Keď sa dnes pozriete na obdobie od roku 1993 či od roku 1989, musíte povedať, že niečo sa v tej krajine zmenilo, že sme sa dostali z podoby, ktorá nebola dlhodobo udržateľná, ktorá neuspokojovala obyvateľstvo, ktorá bola v podstate totalitným režimom, do republiky, ktorá má šancu byt' civilizačne na rovnakej úrovni, na akej sú najvyspelejšie krajiny sveta. Keby ktokoľvek zvonku posudzoval náš príbeh, tak by sa musel spýtať: Prečo sa vy tak sťažujete? Veď to je príbeh úspechu, pretože ste za štvrťstoročie stihli toľko, koľko to iným krajinám trvalo niekoľko desaťročí. Lenže my, čo žijeme v tejto republike, vieme, že v rámci tohto úspechu nájdeme aj množstvo príbehov zlyhaní. Príbehy zlyhania spočívajú v tom, že my najlepšie vieme, čo všetko mohlo byt' inak, čo mohlo byť lepšie, vieme, kde už sme mohli byť, nebyť systémových, opakovaných zlyhaní založených na tom, že si politické elity nerobili svoju robotu, ale že robili veci, ktoré vyhovovali im. Preto hovorím o príbehu zlyhania v príbehu úspechu.

Ale keby sa na to pozeral ten človek zvonku, uvidel by, že Slovensko nie je výnimkou. Predsa žiadna krajina nebola len úspešná. Či sa pozrieme na vznik nových štátov, zrod kapitalizmu, nástup demokracie, zavádzanie nových inštitúcií a noriem, všade boli nejaké strety, v každej krajine boli ľudia, ktorí tomu bránili alebo to zneužívali. To áno, ale ide o mieru zlyhania.

O autorovi

Marián Leško (1954) sa narodil v Prešove, detstvo prežil v Ostrovanoch, vyštudoval filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. V roku 1982 začal pôsobiť ako redaktor týždenníka Nové Slovo, v roku 1992 pracoval pre denník Pravda, potom krátko pre denník Práca. V roku 1994 kandidoval na spoločnej kandidátke predvolebnej ľavicovo orientovanej koalície štyroch strán Spoločná voľba. Neskôr pracoval v denníku Sme, spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa, dnes pracuje v týždenníku Trend. Pripravuje a účinkuje v relácii Sedem s.r.o., neskôr premenovanej na Sedem. Pracoval v nadácii Zastavme korupciu, okrem najnovšej knihy rozhovorov s Tomášom Gálisom napísal štyri knihy z prostredia slovenskej politickej scény Ľudia a ľudkovia z našej politickej elity (1993), Slovenské tango v roku jeden (1994), Mečiar a mečiarizmus (1996) a Masky a tváre novej elity (2000).