Dvaja najbrutálnejší diktátori v histórii aktívne spolupracovali takmer dva roky. Nacisticko-sovietsky pakt ohromil celý svet. Na jeho základe došlo k invázii do Poľska a po jeho páde k vypuknutiu druhej svetovej vojny, ktorá sa premenila na zásadný a rozhodujúci civilizačný boj.

Táto kapitola histórie druhej svetovej vojny až príliš často unikala pozornosti. Kniha Rogera Moorhousea Diablovi spojenci prináša po prvý raz komplexný obraz o vzniku a dôsledkoch paktu medzi Hitlerom a Stalinom, počnúc motiváciou jeho vzniku až po jeho dramatický koniec v roku 1941, keď Nemecko vyhlásilo vojnu svojmu bývalému spojencovi.

Za necelé dva roky trvania paktu svoju ríšu nerozšírilo iba nacistické Nemecko, ale aj Sovietsky zväz, ktorý ovládol časť Poľska, Rumunska a Fínska a pobaltské štáty, teda všetky krajiny na svojej západnej hranici. Oba režimy si vymieňali technológie a suroviny a presviedčali domácich aj zahraničných kritikov o výhodnosti tohto spojenectva.    

Kniha, ktorá pracuje so svedeckými výpoveďami priamych účastníkov, nie je iba obrazom búrlivého a horúčkovitého politického úsilia, ukotveného v podloží neuveriteľnej spolupráce dvoch totalitných režimov, ale aj obžalobou diabolského spojenectva medzi Hitlerom a Stalinom, ktoré pripravilo milióny Východoeurópanov o život.

Roger Moorhouse (1968) je britský historik. S historikom Normanom Daviesom spolupracoval na viacerých jeho publikáciách, vrcholom čoho bolo spoločné dielo Mikrokozmos o pohnutej histórii sliezskeho hlavného mesta Vroclav. Jeho prvou sólo knihou boli mimoriadne úspešné Atentáty na Hitlera, nasledovali sociálne dejiny nemeckého hlavného mesta počas druhej svetovej vojny Berlín vo vojne. Jeho najnovšou knihou sú Diablovi spojenci o nacisticko-sovietskom pakte. Žije v Buckinghamshire.     

RECENZIE

„Diablovi spojenci sú úžasným dielom. Žiadna iná historická udalosť nemala zásadnejší význam pre vypuknutie druhej svetovej vojny, než nacisticko-sovietsky pakt z augusta 1939 a nikto nie je kvalifikovanejším expertom na túto temnú kapitolu dejín, než Roger Moorhouse.”

Norman Davies

„Jedinečný výskum a odborná zdatnosť sa snúbia s autorovou schopnosťou napísať strhujúci triler. Kniha Diablovi spojenci osvetľuje nezaslúžene podceňované aspekty vypuknutia a priebehu druhej svetovej vojny.”

Andrew Roberts

„Prepracovaná a pútavá…Moorhouseova ponurá a strhujúca kniha je vrcholným spracovaním tejto témy.”

Sunday Telegraph

Ukážka z knihy Diablovi spojenci:

Začiatkom apríla 2009 prerokoval európsky parlament v Bruseli rezolúciu, ktorá navrhovala vyhlásiť 23. august za Deň pamiatky obeti stalinizmu a nacizmu. Vychádzala z dávnejšej Pražskej deklarácie. navrhnutej českou vládou a podpísanou okrem iných bývalým českým prezidentom Václavom Havlom a neskorším nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom. Rezolúcia zaväzovala „chrániť pamiatku obeti masových deportácii a vyhladenia.“ Schválili ju veľkou väčšinou. „Lepšie neskôr ako nikdy.“ vyhlásil jeden estónsky europoslancc počas parlamentnej rozpravy' a dodal: „Dlhujeme našim rodičom a starým rodičom jasné parlamentné posolstvo, a to sme práve dnes urobili.“24

Isteže, našli sa aj nesúhlasné hlasy. Hlasovania sa zdržalo tridsaťtri poslancov a štyridsaťštyri hlasovalo proti. Jedným z tej druhej skupiny bol grécky komunista, ktorý vo vášnivom písomnom príspevku horlil z celej duše proti „neopísateľne vulgárnemu“ prepájaniu nacistického a sovietskeho režimu, ktorého dôsledkom malo byť „ospravedlnenie fašizmu, očierňovanie socializmu a očistenie imperializmu zo zločinov, ktoré spáchal a dnes naďalej pácha.“25 S týmto sa zhodlo aj niekolko dalšich ľudí. Napríklad jeden britský' novinár kritizoval hlasovanie ako „nevhodnú snahu mnohých pobaltských a stredoeurópskych politikov porovnávať stalinizmus a nacizmus.“2* ignorujúc do oči bijúci fakt. že len ti. ktorí zažili hrôzy oboch režimov, sú najpovolanejšími na vynášanie nejakých súdov.

Aj v Rusku zaznel nesúhlas, keď až 53 percent respondentov v jednom prieskume verejnej mienky bolo proti rezolúcii, kým za bolo iba 11 percent opýtaných. Podľa iného prieskumu prevažoval v ruskej verejnej mienke názor, že európsky parlament prijal rezolúciu s cieľom "podrývať autoritu Ruska a "znehodnotiť jeho príspevok pri víťazstve nad fašizmom." O niekoľko týždňov neskôr vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev zriadil prezidentskú komisiu na boj proti pokusom falšovať históriu a súčasne s tým prijali legislatívne opatrenia, umožňujúce previnilcov pokutovať, pripadne uväzniť až na dobu piatich rokoch. Ako ubezpečil jeden z členov tejto komisie, cieľom nového orgánu bude. že .ruský pohľad preváži.“2* Znepokojujúci pocit déjä vu umocnili svojím členstvom v komisii prominentní príslušníci ruskej armády a Federálnej bezpečnostnej služby FSB, teda následníčky KGB zo sovietskej éry.

Tak či onak. 23. augusta onoho leta - pri príležitosti 70. výročia uzavretia nacisticko-sovietskcho paktu - sa v pobaltských štátoch a vo Švédsku konal prvý' Európsky deň pamiatky obeti stalinizmu a nacizmu. V nasledujúcich rokoch sa akcia rozrástla o ďalšie spomienkové slávnosti. Po celej strednej a východnej Európe od Poľska po Krym. od Estónska po Bulharsko sa kládli vence, viali vlajky a konali sa modlitby. Možno to bolo malé víťazstvo, no veľmi dôležité. Nacisticko-sovietsky pakt vyšiel z tieňa. Už ..