Malá červená kniha o behaní (1. akosť)
od Scott Douglas z vydavateľstva Premedia 2012
Malá červená kniha o behaní (1. akosť)
od Scott Douglas z vydavateľstva Premedia 2012
Autor: | Scott Douglas |
Vydavateľstvo: | Premedia |
Rok vydania: | 2012 |
EAN: | 9788089594047 |
Počet strán: | 208 |
Typ tovaru: | Brožovaná väzba |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 130x185 mm |
Žáner: | Rekreačné športovanie |
Poškodenie: | poškodený obal |
Produkt bol vystavený na našej predajni a má drobné poškodenie (prípadne výrobnú chybu), ktoré môžete vidieť na obrázku. Produkt je nový, nepoužívaný.
Dôvod cenového zvýhodnenia: poškodený obal.
Poškodenie sa môže líšiť od ukážky (v prípade, ak máme viac kusov skladom).
Viac o knihe Malá červená kniha o behaní (1. akosť) (Scott Douglas)
Potrvá dlho, kým niekto príde s lepšími radami, ako nájdete v tejto knihe.
Čo je najväčší bežecký vynález? Je niečo krásne na behaní v daždi? Čo sa môžeme naučiť od Keňanov? To je len niekoľko otázok, ktoré si položil Scott Douglas v knihe s prekvapivo širokým záberom. Ponúka rady, ktoré získal po troch desaťročiach behania a dvoch desaťročiach práce športového novinára, ktorý sa stretol s najvýznamnejšími bežcami a trénermi z celého sveta.
Autor knihy sa v 250 kapitolách venuje témam, ktoré zaujmú každého bežca – ako zvýšiť denné, týždenné aj ročné bežecké objemy, ako zvýšiť rýchlosť a ako si užiť behanie bez zranení. Vychádza z vlastnej skúsenosti, že aj človek s priemerným bežeckým talentom môže dosiahnuť nadpriemerné výkony. Zaujímavé odpovede nájde v knihe ten, kto s behaním len začína, ale aj atlét rozmýšľajúci o presedlaní na behanie či skúsený bežec, ktorý by chcel zlepšiť svoj čas na najbližšom maratóne.
Ukážka z knihy:
Úvod
Túto knihu som napísal v zime na prelome rokov 2010 a 2011, ale pracoval som na nej od roku 1979.
Vtedy, ako deviatak, som začal behávať. Okamžite som bol očarený Miloval som ten pocit objavovania, prekonávania seba samého, to, že som bol vonku v akomkoľvek počasí. Miloval som byť osamote, mať čas premýš-ľať o čomkolvek, čo sa mi preháňalo hlavou. Miloval som sledovať, či dokážem zájsť dálej ako kedykoľvek predtým, alebo či zabehnem kolo rýchlejšie ako minulý týždeň. Miloval som to, ako som sa cítil fyzicky’ počas behu a psychicky po jeho skončení.
Keď som sa v tú jeseň pridal k stredoškolskému tímu cezpoľného behu, naučil som sa milovať beh ešte viac. Trénovanie s kamarátmi, súťaženie s nimi, smerovanie k dlhodobému cieľu - všetko toto a najmä to, že som bol pretekárom, pridali na príťažlivosti tejto najprirodzenejšej činnosti.
Počas prvého roku behania som sa snažil naučiť čo najviac o tomto športe. Chodil som do knižnice a prezrel som každú knihu a časopis, ktoré som našiel. (Sotva som mohol vedieť, že jedného dňa budem pre jeden z nich pracovať.) Neustále som otravoval trénera otázkami o tréningu, objemoch a súťažnej stratégii. Pýtal som sa kolegov v družstve, čo pre nich beh znamená, aby som videl, čo si môžem vziať z ich skúsenosti a aplikovať to na svoju situáciu.