Jaromír Horec sa prihlásil do slovenského básnictva po dlhom nedobrovoľnom umlčanie okrem iného "poéziou faktu". Svoju novú zbierkou Na lavici svedkov vstupuje opäť do tejto rady. Znovu tu spája prozaické a básnické útržky, fakty, svedectvá, úryvky z prejavov, novinové záznamy, citáty a ďalšie dobové dokumenty s ich protiváhou - básnickou metaforou. Výsledkom sú záznamy z "lavice svedkov". Ich výpovede majú autentickú presvedčivosť a vypovedajúci naliehavosť. Sú to prozaickobásnické útvary, ktoré podávajú aj obraz spoločnosti štyridsiatych rokov, ešte vojnových. Pomenúvajú niekdajší protektorátnej porobu po roku 1939. Netušil sa vtedy, čo všetko - šťastné i tragické - čaká v ďalšej existencii našu krajinu. Aj o tom podáva vzrušenej a autentickú výpoveď Liehovina nová "svedecká" knižka Na lavici svedkov.