Petronela Jabĺčková je čarodejnica. No nie obyčajná! Má na starosti jablone, a ako sa v takomto prípade sluší a patrí, býva v jablku.

Na začiatku letných prázdnin čaká dvojčatá prekvapenie: dovolenka s rodičmi na gazdovskom dvore. Pred odchodom im Petronela ešte stihne vtisnúť do rúk vrecúško s hviezdičkami z Mliečnej cesty, ktoré im v prípade núdze majú pomôcť vyhľadať čarovnú pomoc.

Olívii a Oliverovi sa u sedliaka Zemana ohromne páči, zaľúbia sa najmä do husí. Onedlho im totiž Gréta a Gabo doslova zobú z ruky. Lenže gazda má v pláne húsky predať. Majú nebodaj skončiť v rúre? Husi treba bezpodmienečne zachrániť, rozhodnú sa deti. Ako dobre, že im Petronela dala čarovné kamienky…

Sabine Städingová sa narodila roku 1965 v Hamburgu. Od detstva veľmi rada vymýšľala všakovaké príbehy. Po troch knihách o čarodejnici Magnólii vymyslela pre mladších čitateľov novú postavičku, čarodejnicu Petronelu Jabĺčkovú. Toto je už šiesty príbeh o malej čarodejnici a jej priateľoch a ďalšie dobrodružstvá pripravuje.

SaBine Büchnerová sa narodila roku 1964 vo Wuppertali a pred štúdiom komunikačného dizajnu vo Wuppertali a animácie na filmovo-televíznej vysokej škole v Babelsbergu pracovala ako sociálna pedagogička v detskom domove. Ilustrovala celý rad kníh a vydala aj vlastné obrázkové knihy. Jej práce už získali celý rad ocenení.

Pre čitateľov od 8 rokov

Z nemeckého originálu preložila Eva Budjačová.

Ukážka z knihy: 

Čo sa má stať, stane sa.
Petronela Jabíčková preletela na metle nočnú záhradu ako lietavica a pristála na hrubom konári pred svojím jablkovým domcom. V tej istej chvíli sa na ňom otvorili dvere a zvedavo z nich vyzrel roháč Lucius.

„A?“ spýtal sa nedočkavo.

Petronela zostúpila z metly. „A je to,“ odvetila a rázne si na hlave do správnej polohy posunula čarodejnícky klobúk.

„Ach jaj, Uhorkáč sa určite napaprčí!“ zabzučal Lucius.

„Je mi to fuk,“ odvrkla malá čarodejnica a so vztýčenou hlavou vošla dnu. Lucius predsa nemusí na prvý pohľad vidieť, že ju hryzie svedomie.

„Mala si to v pokoji prediskutovať s jablkáčmi,“ neprestával ju poúčať Lucius.

Petronela s povzdychom zavesila kabát na vešiak.

„Snažila som sa, ale veď ich poznáš. Ešte som iba otvorila ústa a už sa odúvali!“

Lucius pokrčil chrobáčie plecia. „Pokiaľ ide o stromy, nikto sa v ich dreve nevyzná lepšie než jabíčkoví škriatkovia.“