Nádherné, nádherné nádherné! Nemám slov… Celá táto kniha je ako slnko. Celý ten dej je ako slnečné lúče, niekedy horúce inokedy príjemne teplé, ktoré ťa nabijú energiou. Aj som plakala, aj som výskala od radosti. Erotickými scénami si ma posadila na zadok a tie smsky medzi Veronikou a Richardom, tak to je čistá predohra . Už sa nikdy na meno Richard nebudem pozerať rovnako. Drž si toho chlapa v utajení lebo myslím, že nie som sama, čo poviem, že by sme z neho nestrhli len šaty, ale aj kožu. Našla som sa vo viacerých častiach tohto príbehu. Znovu prežila moment, keď ma srdce bolelo, ďakovala Bohu, že mi do života priviedol toho môjho ,,Richarda". Pocítila bosé nohy v našej záhrade, načúvala tej najkrajšie hudbe prírody a v konečnom znení, rozbehla sa po tej svojej lúke. Pripomenula si presne tú slobodu, ktorú pocítila Veronika, keď sa po svojej lúke rozbehla. Michaela Brnková je hádam chameleón. Asi som sa s tým nikdy nestretla. Ten štýl písania autorka prispôsobila celému deju. To, ako sa hrala krásne so slovíčkami, mi prišlo priam fascinujúce. KONFLIK bol Taliansko, mafia s dejom ako dynamit. Neverila som, že takéto dielo napísala slovenská autorka. No kniha - Iba desať dní so slovenským prostredím a nádhernou jemnosťou nebola žiadna Amerika, na ktorú sa veľa autoriek snaží hrať. Chápete? Keď Slovensko, tak naša ľúbozvučná slovenčina. Klobúk dole pred tvojou tvorbou. Klobúk dole pred tebou samou. Niekde som čítala, že ťa je škoda na Slovensku. Hovadina! Musíš tu byť a musíš písať ďalej. Ja ti navždy budem verná čítateľka. Ďakujem osudu, že som sa pred tebou priznala, že som grafička a mohla dopomôcť k tejto obálke. Ďakujem za to, že mi veríš a dodala si mi sebovedomie, čo sa týka bookstagramu. Ďakujem za to že si. Teším sa, že práve tvoja kniha je mojou prvou štafetou!