O všestrannom talente Viki Dominovej nebudem hovoriť. Tvrdím to vždy, keď dočítam jej knihu. A je jedno akého žánru. Táto žena dokáže napísať knihu pre mládež, aj pre ženy i chlapov. Jej fantázia je bezodná a svoje príbehy kladie na papier neuveriteľnou rýchlosťou. Viktóriin najnovší počin je určený mladým dospelým. Ide v ňom najmä o lásku v mnohých podobách. Priateľská a prvá láska, súrodenecká či rodičovská. Najkrajšia v tejto knihe bola láska medzi babkou a vnučkou. Tak silné puto, krásne opísané pri bežných činnostiach,aj tých výnimočných, pretože v mojom okolí, žiaľ, nie je bežné, že tínedžeri navštevujú svojich starých rodičov často a radi. S mojou starkou sme sa vídali málo, ale vo viacerých momentoch v knihe mi ju pripomenula. Tiež sme mali krásny vzťah a musím priznať, že pri každej časti s babkou Sáry, mi stisol smútok srdce za tou mojou :( Príbeh sa začal veľmi živo. Oslavou narodenín hlavnej hrdinky. Veľmi sa mi páčilo, že autorka zvolila pre Sáru miernu, rozvážnu, rozumnú ,trochu roztržitú a inteligentnú hrdinku, žiadnu modernú párty divu a la Barbie, práve preto sa oslava konala len v kruhu rodiny. Do rodiny patrí aj najlepší,tak trochu šialený, kamoš Timo a bratov kamarát z detstva, sirota Adam. Doňho je Sára platonicky zaľúbená. Vie o tom len milovaná babka(a Timo,ako inak)-je to ich malé veľké tajomstvo. Príbeh sa odohráva aj v škole a máme možnosť spoznať spolužiakov hlavnej hrdinky. Najmä partičku dievčat, ktoré rady znepríjemňujú život komukoľvek, kto sa im znepáči. Aj vďaka nim je príbeh pestrejší o zážitky,nehody a nepríjemnosti. Najviac ma však zaujímalo, ako to s Adamom a Sárou dopadne. Trošku ma mrzí, že čitateľom neboli dopriate aj časti z Adamovho pohľadu, avšak chápem. Zoznam prianí nie je prvoplánový láskový príbeh. Vzťah Adama a Sáry ide ruka v ruke so starosťami v škole, návštevami babičky, aj iných životných situácii a práve na tých je poukázané na rešpekt a úctu k blízkym. Autorka vie reálne opísať problémy mládeže s učiteľmi, či v kolektíve spolužiakov. Dej sa zamotáva najmä kvôli vzťahom a práve tieto zápletky boli super. Pretože predsudky a absencia komunikácie vedia veľakrát narobiť viac škody, ako jeden poriadny rozhovor od srdca a bez servítky. Na záver spomeniem okrem krásneho príbehu, ktorý má dušu, predsádky! Ja som sa nevedela vynadívať(moja 7 ročná dcérka ma vyhrešila,prečo kreslím do knihy XD- určite im venujte pozornosť)…sedia k príbehu rovnako,ako oku lahodiaca obálka. Opäť raz snímam pomyselný klobúk pred SLOVENSKOU autorkou,akou je Viki Dominová.