Súborné vydanie kultovej fantasy série II., obsahuje romány: Zlato Arkony I. a Zlato Arkony II.

Nad Rujanou hučia vojnové rohy. Povesti o nesmiernych pokladoch svätyne Arkona privábili na ostrov cudzích hrdlorezov. Ich lode s dračími lebkami sa vynorili zo severných hmiel, z ríše skrytej očiam smrteľníkov, a udreli na jantárové pobrežia. Samotná Arkona zatiaľ odoláva, ale ochranné kúzla žrecov postupne slabnú. Démonickí útočníci medzitým rozširujú hrôzovládu – dobyli už Volgost, v Štetíne potupili Triglavovu svätyňu a teraz si brúsia zuby na významný prístav Volyn. Slovanskí vládcovia volajú o pomoc, odpoveď prichádza z ďalekého juhu – povodím Odry sa blíži černokňažník Rogan a jeho vlčí sprievodca Goryvlad, k boju sa pripojí aj tajomná vedma Milada. Do útesov Rujany búši krvavý príboj, vysoko nad ostrovom krúži tajomný biely krkavec, schyľuje sa k vojne bohov.

Epický dvojdielny román Zlato Arkony z cyklu príbehov o Čiernom Roganovi sa po rokoch dočkal súborného vydania. Viacerými žánrovými cenami ovenčená fantasy, inšpirovaná slovanskými dejinami a bájami, patrí k najúspešnejších dielam Juraja Červenáka.

Ukážka z knihy:

JAROVÍTOV ŠTÍT
Rohy zahučali nad Volgostom práve vo chvíli, keď sa Vlada pritisla lonom k Bratimírovmu stehnu a jemnými pohybmi bokov sa ho snažila zobudiť a primať k troške vášne, než sa vonku rozvidnie. Huuuuuuuuum!

Bratimír zaraz rozlepil oči, odstrčil Vládu, strhol zo seba hune zohriate nahými telami, vyskočil z lôžka a naboso prebehol k dverám. Závoru v tom chvate takmer odlomil. Prísvit skorého rána vrúbil urastenú postavu na prahu.

Vládu prudká reakcia kniežaťa nezaskočila. Hoci našla útočisko vo Volgoste iba nedávno, už rozoznala zvuk tunajšieho rohu, ktorý zo zrubenej strážnej veže nad prielivom ohlasoval blížiace sa lode.

A toto nebol roh Volgostu.

Huuuuuuuum!

Svoj príchod oznamovali cudzinci. Bezočivo, panovačne, výhražne. „Vrátili sa,“ otočil Bratimír pohľad k Vláde. Akoby ju hodili do ľadovej vody.

„Tak skoro?“ Plesla chodidlami na borovicovej dlážke, schmatla halenu a vstala. Vlasy sa jej v zlatistej riave rozliali po pleciach, prsiach a chrbte. „Nemali sa ukázaťaž po dožinkoch?“

Bratimír zachmúrene prikývol a začal zbierať ošatenie, rozhádzané okolo lôžka.