Rok-dva dozadu som sa vďaka mojej "Absynt obsesii", ktorá mimochodom ešte stále trvá, dostala k slovenskému prekladu srdcervúcich memoárov mladého francúzskeho spisovateľa Édouarda Louisa. Jeho spomienky boli drsné, surové, zatínali do živého a hoci sa o to vlastne ani nesnažili, dostali sa mi pod kožu. Nedá sa povedať, že by som v priebehu tých rokov na ne či na ich autora deň čo deň aktívne myslela, no kdesi tam vo vnútri so mnou stále boli. On i jeho neľahké detstvo (ktoré nemalo podobu úsmevom a smiechom sprevádzaných zážitkov, ale naopak si prisvojilo temné rúško chudoby, šikany či iného násilia), on a jeho traumy. Jeho komplikované vzťahy. S okolím či so samým sebou. Od vydania spomínaných "spovedí" už nejaký ten piatok ubehol, no hoci by sa mohlo zdať, že Louis o svojich detských zážitkoch či traumatickom dospievaní povedal prvé i posledné, nie je tomu ani zďaleka tak. K predostretým témam - chudoba, patriarchálne členenie domácnosti, násilie, homosexualita, alkoholizmus či toxické vzťahy s vlastnými rodičmi - sa vo svojich knihách, románoch, esejách i novelách, neustále vracia, prevaľuje ich zo strany na stranu a poriadne ich rozpitváva. Ako by aj nie, sú predsa jeho súčasťou. Minulosťou, ktorá ho tvarovala, roky ovplyvňovala... Teda nie len jeho. Vo svojich knihách totiž nepribližuje len príbeh svoj, ale i príbeh svojich rodičov. Príbeh otca, z ktorého spoločenské pomery, očakávania a chudoba vytvorili násilníckeho alkoholika, či príbeh spoločnosťou ubitej matky donútenej vzdať sa dievčenských snov. Práve matkin neľahký životný osud plný ústupkov (i neuveriteľnú premenu s ním spojenú) predložil Louis čitateľom v kratučkej, no predsa nesmierne emotívnej knihe Boje a proměny jedné ženy. Previedol nás jej nevydarenými manželstvami, násilím, ktorým si podobne ako Louis musela v živote prejsť, strasťami spojenými s výchovou detí i neraz nevďačným, okolnosťami poznačeným vzťahom, ktorý medzi nimi dvomi (Édouardom a matkou) panoval. Boje a proměny jedné ženy ponúkajú dojemnú spoveď o neľahkom živote, o strate a úpadku, no i o postupnom oslobodení sa, o znovuobjavovaní samého seba (respektíve samej seba) i o znovubudovaní mostov, ktoré sa zdali byť nenávratne spálené. Opäť raz veľmi dobrá kniha! Drsná, emotívna, miestami ako poriadne štipľavá facka, no oplatí sa.