Nadácia (1. akosť)
od Isaac Asimov z vydavateľstva Lindeni apríl, 2020
Nadácia (1. akosť)
od Isaac Asimov z vydavateľstva Lindeni apríl, 2020
Autor: | Isaac Asimov |
Vydavateľstvo: | Lindeni |
Rok vydania: | apríl, 2020 |
Rok poslednej dotlače: | marec, 2021 |
EAN: | 9788056616284 |
Počet strán: | 288 |
Typ tovaru: | viazaná s laminovaným poťahom |
Druh tovaru: | Kniha |
Jazyk: | slovenčina |
Rozmery: | 130 x 200 mm |
Žáner: | sci-fi |
Poškodenie: | poškodená |
Produkt bol vystavený na našej predajni a má drobné poškodenie (prípadne výrobnú chybu), ktoré môžete vidieť na obrázku. Produkt je nový, nepoužívaný.
Dôvod cenového zvýhodnenia: narazená väzba.
Poškodenie sa môže líšiť od ukážky (v prípade, ak máme viac kusov skladom).
Viac o knihe Nadácia (1. akosť) (Isaac Asimov)
Kultová sci-fi séria Nadácia vychádza v novom slovenskom preklade pri príležitosti stého výročia narodenia autora. Na začiatku tridsiateho milénia dosiahlo Impérium svoj vrchol. Rozpína sa do všetkých kútov galaxie a nikdy nebolo také mocné ako teraz. Len zakladateľ novej vednej disciplíny psychohistórie dokáže predvídať eminentný úpadok nasledovaný tridsiatimi tisícročiami chaosu a konfliktov.
Séria Nadácia je základným kameňom moderného sci-fi žánra a dnes je považovaná za klasiku svetovej literatúry.
Ukážka z knihy:
Volal sa Gaal Dornick a bol to len chlapec z vidieka, ktorý ešte nikdy nevidel Trantor. Teda, aspoň nie naživo. Samozrejme, mnohokrát ho videl na hypervideu a občas aj v trojrozmerných správach z imperiálnej korunovácie či otvorenia Galaktickej rady. Aj keď strávil celý život na Synnaxe, ktorý obieha okolo jednej z hviezd na okraji Modrého pásu, vôbec nebol odtrhnutý od civilizácie. V tej dobe od nej nebol odtrhnutý nik v galaxii.
Galaxia vtedy mala dvadsaťpäť miliónov obývaných planét a všetky do jednej podliehali Impériu so sídlom na Trantore. Bežalo posledné polstoročie, v ktorom to ešte bola pravda.
Pre Gaala predstavovala táto návšteva jednoznačný vrchol jeho mladého vedeckého života. Vo vesmíre už bol, takže samotná cesta preňho veľa neznamenala. Áno, predtým letel iba na jedinú obežnicu Synnaxu, aby tam zbieral dáta o dráhach a rýchlostiach meteoritov potrebné na dizertačnú prácu, no lety vesmírom sú rovnaké, či už preletíte pol milióna kilometrov, alebo rovnaký počet svetelných rokov.
Trocha sa musel obrniť pred skokom cez hyperpricstor, ktorý na krátkych medziplanetárnych trasách nezažil. Skok bol stále - a zrejme aj navždy ostane - jediný praktický spôsob, ako cestovať medzi hviezdami. Pri pohybe v klasickom priestore sa nedá presiahnuť rýchlosť svetla (tento útržok vedeckých znalostí sa radí medzi vedomosti z dávno zabudnutého úsvitu ľudstva), a to znamená dlhé roky cesty aj medzi najbližšími obývanými sústavami. Hyperpriestor, to nepredstaviteľné územie bez času a priestoru, hmoty a energie, bez všetkého aj ničoho, umožňoval prejsť z jedného konca galaxie na druhý medzi dvoma najmenšími časovými jednotkami.