Anna bola žena môjho života. O tri týždne sme sa mali brať. Samozrejme, že by som ju miloval bez ohľadu na to, čo by urobila. Prinajmenšom som si to myslel, no ona sa horúčkovito prehŕňala v taške a podala mi fotografiu. „Toto som spravila ja.“ Pozrel som sa na jej tajomstvo, absolútne omráčený, a v tej chvíli mi bolo jasné, že naše svety sa otriasli v základoch. Šok, ktorý som utrpel, mi nedovolil premýšľať. Jednoducho som vstal a bez slova som odišiel. Keď som sa vrátil, bolo príliš neskoro: Anna zmizla.