Manželia Stubbsovci, majitelia sídla Nasse House, dostanú nezvyčajný nápad usporiadať pre hostí letnej slávnosti hru na vraždu, a tak požiadajú autorku detektívok Ariadne Oliverovú, aby pre nich hru zorganizovala. Pani Oliverová súhlasí, no po niekoľkých týždňoch plánovania sa jej zmocní neblahé tušenie, že v dome niečo nie je v poriadku. Zavolá preto svojho priateľa Hercula Poirota, aby sa spolu s ňou pokúsil zistiť, čo sa tam deje. Napriek tomu počas slávnosti príde o život dievča, ktoré hralo úlohu obete. Nikto nechápe, prečo by niekto chcel zabiť jednoduchú dievčinu. Vzápätí zmizne mladá manželka pána domu, a keď onedlho dôjde k ďalšiemu záhadnému úmrtiu, Hercule Poirot má zrazu plné ruky práce...

Prekladateľka: Lenka Cinková

Ukážka z knihy: 

Telefón zdvihla slečna Lemonová, Poirotova po hotová sekretárka. Odložila zápisník, do ktorého si robila rýchlopisné poznámky, zdvihla slúchadlo a nevzrušené povedala: „Trafalgar 8137.“

Hercule Poirot sa pohodlne oprel v kresle a zavrel oči. Prstami jemne, zamyslene poklepkával po kraji stola. V hlave ďalej zostavoval úhľadné vety do listu, čo práve diktoval.

Slečna Lemonová zakryla dlaňou slúchadlo a potichu sa opýtala: „Prijmete osobný hovor z Nassecombu v De-vone?“

Poirot sa zamračil. Názov miesta mu nič nehovoril.

„Kto volá?“ vyzvedal obozretne.

Slečna Lemonová si priložila slúchadlo k ústam. „Pani Riadna?“ overovala pochybovačné. „Ach áno... A ešte raz, aké priezvisko?“ Znova sa obrátila k Herculovi Poirotovi. „Pani Ariadne Oliverová.“

Poirot prudko nadvihol obočie. V mysli sa mu vynorila spomienka: rozviate sivé vlasy, orlí profil...

Vstal a vzal si od slečny Lemonovej slúchadlo.

„Pri telefóne Hercule Poirot,“ ohlásil sa veľkolepo. „Hercule Poirot osobne?“ ozvala sa podozrievavo spojovateľka.

Poirot ju uistil, že áno.

„Prepájam vás na pána Poirota,“ oznámila.