Brány do Atén
od Conn Iggulden z vydavateľstva Vydavateľstvo TATRAN, spol. s r.o. február, 2022
Brány do Atén
od Conn Iggulden z vydavateľstva Vydavateľstvo TATRAN, spol. s r.o. február, 2022
Autor: | Conn Iggulden |
Vydavateľstvo: | Vydavateľstvo TATRAN, spol. s r.o. |
Rok vydania: | február, 2022 |
EAN: | 9788022212625 |
ISBN: | 978-80-222-1262-5 |
Počet strán: | 1 |
Typ tovaru: | Pevná väzba s prebalom, lesklá |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 147,0x229,0x0,0 mm |
Žáner: | Historické romány |
Vydanie: | 1 |
Viac o knihe Brány do Atén (Conn Iggulden)
Bitka pri Maratóne a posledný boj pri Termopylách sú dve z najznámejších bitiek starovekého sveta. Desaťročie v gréckych dejinách medzi rokmi 490 – 479 tvorilo základ politického a kultúrneho smerovania Západnej Európy na dve a pol tisícročí. Bravúrny príbeh hovorí o Aténčanoch, ktorí boli ochotní pre slobodu obetovať všetko. Stojíme pri zrode aténskej demokracie, ktorá sa stala vzorom pre dejiny a vývoj spoločnosti aj v dnešnej dobe. Brány do Atén právom radia Conna Igguldena k najlepším autorom epickej historickej fikcie.
Ukážka z knihy:
Vo vzduchu sa vznášal prach a peľ horských kvetín, hustý ako voňavka či varený glej. Všetko živé dychčalo v tieni. Všade navôkol rástol tŕnistý kozovec, ostrá tráva a pomedzi to trčali holé skaly, také horúce, že sa na nich nedalo oddychovať. Cvrčky cvrlikali v konároch borovíc, ktoré sa držali na kameni a ledva prežívali.
Do ticha prastarého ako okolité kopce sa vinula hudba ani slabučká nitka, postupne silnela a dali sa v nej rozoznať dychové nástroje a hlasy. Jašterice rýchlo odcupitali do skrýš, a keď sa kráľovi tanečníci dostali na hrebeň, vzduch vibroval činelmi, píšťalami a bubnami. Na jediný rozkaz celí zadychčaní zastali a kvapkal z nich pot.
Kráľ Darcios na svojom žrebcovi podišiel dopredu a zosadol s náznakom ladnosti, akou oplýval v mladosti. Hodil opraty otrokovi a vydriapal sa na veľký plochý balvan, odkiaľ sa rozhliadol po pláni. Takto z výšky videl zjazvenú zem, stopy vojny a ohňa. Zamračil sa, dojatý, aká je minulosť vzdialená a zároveň blízka. Presne na tomto mieste stál pred tridsiatimi rokmi. V tej chvíli mal pocit, že stačí jeden krok a ocitne sa znova tam so svojím otcom po boku a bude mať celý život ešte len pred sebou.
Z mesta Sardy zostali len ruiny. Požiare už dávno vyhasli, no keď zavial vánok, stále cítil spálenisko, ohorené tehly, voňavku či hnilobu. V diaľke boli ľudia. V priezračnom vzduchu Dareios videl záblesky ohnísk, z ktorých stúpali tenké kúdoly dymu. Nepochybne niektorí z nich utiekli a po požiari sa chceli vrátiť alebo len rabovať v troskách, hľadať guľôčky zlata, ktoré boli predtým mincami.
Pohrebná hranica mesta nemohla byť malá. V ten deň z výšky a diaľky hôr bolo ťažké predstaviť si celé ulice, záhrady a štvrte pohltené plameňmi. Strážne veže na hradbách sa zrútili, Darcios videl, ako z nich padajú kamene. Ulice ťahajúce sa od hradieb boli jasne viditeľné, lebo rodiny zanechávali za sebou popol a sadze.
Zostávali po nich tmavé cestičky ako žily na stareckých rukách. Kráľ vedel, že teraz sa tam vkradne mor. Tí, ktorí prežili, sa nestarajú o mŕtvych, pokiaľ ich nevedie pevná ruka. Po telách sa hemžili muchy a živí okolo nich čo najrýchlejšie prechádzali, zúfalo ich nechceli vidieť.