V knihe prehodnocuje molekulárnej biológ Robert Pollack radikálne doterajší výklad, ako pôsobí čas na vedomie seba samých. Zároveň sa zamýšľa nad budúcnosťou vedy a medicíny. V Pollackově poňatie náš mozog "filtruje" prítomnosť prostredníctvom pamäte a emócií, ktoré sme prežili v minulosti a tak v skutočnosti žijeme, prísne vzaté, v minulosti. Podobne ako v popise ľudských schopností je Pollack optimistický aj v hodnotení súčasnej vedy. Ešte nikdy vraj veda nepriniesla toľko dobrého človeku a ľudskej spoločnosti ako dnes.