V čierno-čiernej tme nekonečného vesmíru sa odrazu zjavila malá bodka, ktorá rástla a rástla.

Vlastne...vôbec to nebola bodka, ale kozmická raketa, v ktorej sedel kozmonaut. Bol presne taký, ako sú ostatní kozmonauti – smelý, šikovný a vynaliezavý. No bol o čosi menší, a tak dostal meno Malý kozmonaut.

V kozme zažije Malý kozmonaut mnoho zaujímavých, ale i nebezpečných dobrodružstiev. Vyberie sa na cestu k Slnku, dostane žltú chorobu, ohrozí ho obrovský asteroid a dokonca stretne aj Malú kozmonautku.

Každé dobrodružstvo však má svoj koniec. Malý kozmonaut teda napokon pristane na Zemi a ocitne sa v náručí svojich rodičov.

Ukážka z knihy:

Premýšľal, čo bude robiť, pretože mal pocit, že dnes už robil všetko. Najprv mával prelietajúcim kométam. Potom z diaľky pozoroval prstence planéty Saturn, pretože mu pripomínali obrovský kolotoč, na ktorom by sa rád povozil. Saturn bol však veľmi ďaleko a jeho raketa by tam nedoletela. Neskôr navštívil Mesiac, no jeho povrch bol plný prachu a kamenia. Akurát čo si zašpinil skafander. Napokon skúšal surfovať na vlnách slnečného vetra, ale aj to ho čoskoro omrzelo.

Vyskúšal už skutočne všetko a teraz sa nudil. Vtom zbadal akúsi postavu, sediacu v tienistej časti vesmíru, tam, kde svietilo najmenej hviezd. Malý kozmonaut na nič nečakal a ihneď vyrazil k zvláštnej postave.
„Prečo sa tu skrývaš? A kto si?“ začal zhurta.
„Po prvé sa tu neskrývam, po druhé som Červený trpaslík a po tretie odíď!“
zahundral mrzuto Červený trpaslík, pretože to bol skutočne on. Neveľká, chladná a nevrlá hviezda.
„Ja som Malý kozmonaut,“ slušne sa predstavil Malý kozmonaut a nedbal na trpaslíkovo frflanie.
„Prečo by ma to malo zaujímať?“ zavrčal Červený trpaslík. „Sedím tu už niekoľko miliárd rokov a starám sa len o seba.“
„Niekoľko miliárd?! To musíš byť riadne starý!“ povedal obdivne Malý kozmonaut. „Nemáš chuť sa so mnou hrať?“
„Nie, nechcem sa hrať! Chcem tu len ticho sedieť a smútiť.“
„Prečo smútiš?“ vyzvedal Malý kozmonaut, ktorý tiež poznal smútok a vedel, aký je nepríjemný.
„Lebo pomaly hasnem.“
„A keby si sa so mnou hral, zhasol by si rýchlejšie?“
„Asi nie.“
„Tak prečo sa so mnou nechceš hrať?“ nerozumel Malý kozmonaut. „Možno by ťa to rozveselilo.“
Červený trpaslík sa naňho pozrel, akoby o jeho slovách chvíľu uvažoval, no potom sa k Malému kozmonautovi obrátil chrbtom.
„Ja tým dospelým asi nerozumiem,“ vzdychol si Malý kozmonaut a vrátil sa
do rakety.