Keď som sa tak začítala, čo pri mne Quinnovej knihy nemajú problém, mala som pocit, akoby táto kniha bola oproti starším sestrám slabšia. Všetko sa dialo nejak unáhlene, chýbali mi články lady Whistledownovej(čo je dosť logické :) )v podstate sme sa už čo to dozvedeli v predchádzajúcej časti…no v momente, kedy sa hlavní hrdinovia začali spoznávať, sa mi už slabšia kniha nezdala. Julia má môj obdiv, pretože dokázala napísať (ja zatiaľ prečítať) 5 kníh, z toho 5 úplne odlišných príbehov lásky a spoznávania. Síce Daphne, Anthony a aj Eloise boli vlastne k sobášu donútení okolnosťami (predsa česť bola kedysi to najdôležitejšie v spoločnosti-teda okrem majetkov), všetko bolo presne tak, ako malo byť. Eloise sme mali možnosť poznať ako vedľajšiu postavu z predchádzajúcich kníh, ale musím uznať, že vo svojom príbehu mi bola oveľa sympatickejšia. Bola si vedomá svojich slabostí, aj silných stránok a vedela s nimi dobre nakladať.Prerod Phillipa bol krásny. Najmä čo sa týka vzťahu k deťom.Je smutné, že ich označovali ako malých diablov, pritom stačilo tak málo. Pozornosť, lásku a usmernenie. Tieto malé “beštie” sa mi páčili. Boli ako “postrach Denis” a Eloise si s nimi vedela dať rady. A nielen s nimi. Poradila si aj s ich otcom. Príbeh sa zbytočne nenaťahuje, vášeň sa dostaví spolu s citmi a zápletky sú naozaj originálne! Či už “nehoda”Eloise alebo príchod bratov Bridgertonových na scénu XD za to tlieskam…pre mňa neočakávané, prekvapivé a koniec koncov aj vtipné….do srdca sa mi zapísala napríklad scénka pri nákupoch… Takže nie, rozhodne toto v mojom prípade nebola slabšia časť a namiesto denníka lady Whistledownovej sa v každej kapitole objaví úryvok z listov, ktoré posielala Eloise pri svojej pisateľskej vášni. Júlia si drží svoj štýl, svoju úroveň, svoj humor a noblesu…aj preto Bridgertonovcov milujem. A viete čo je najbombovejšie? Kúsok návnady, ktorý som našla v závere. To som predpokladala, že Francescin príbeh bude nezaujímavý, keďže o nej vieme najmenej zo súrodencov….ale….toto vyzerá byť na riadnu peckuuuuu