Niekedy je Terka jednoducho smutná: lebo sa jej niečo nepodarí, lebo sa zraní, lebo mama či ocko urobia niečo, čo sa jej nepáči, alebo kocúrik Mňauko vyvedie hlúposť. Každé dieťa býva občas zarmútené. Našťastie sú vždy nablízku rodičia, ktorí Terku vedia poľutovať aj utešiť. Terka pochopí, že aj tento pocit patrí k životu a slzy sú v poriadku, a že sú dokonca dôležité.

Ukážka z knihy: 

„J... j... je mi to ľúto“ vyjachtá Terka. „Nechcela som!“

„Veď ja viem“ uistí ju ocko a pohladká po hlave. Vôbec sa na ňu nehnevá.

Len preto ju poslal z kuchyne preč, aby sa neporezala na črepinách.

„Šálka bola už aj tak dotlčená,“ utešuje dcérku a podá jej vreckovku.

Terka si vyfúka nos, ešte niekoľkokrát zavzlyká a usmeje sa na ocka.

Ocko jej úsmev opätuje a pomôže jej obuť sa. Potom sa vydajú na cestu do škôlky.