Síce nie som cestovateľský nadšenec,na knihu som bola zvedavá. Cestopisy nevyhľadávam,ale vždy sa rada dozvedám o cudzích krajoch, ktoré pravdepodobne nikdy nenavštívim :D Samozrejme,okrem cestovateľských zážitkov sa Milan podelil aj so súkromím,síce odtiaľ-potiaľ,ale podelil. Možno niektoré stránky z knihy fanúšikovia blogu Milan Bez Mapy poznali,no pre mňa to bolo zaujímavé čítanie od začiatku do konca. Vznik blogu, ľahkovážne študentské roky,kopec šťastia za zadkom a láska k cestovaniu bolo jeho nakopnutím. Nakoľko si vyskúšal aj "riadnu" prácu,presne vedel, že toto nie je jeho cesta. Bez spiatočnej letenky sa vydal na Filipíny a ja som žasla ako jednoducho sa dá zvyknúť si na kadečo, napríklad na šváby pod posteľou (pre niekoho je to ľahké...toto nie je môj prípad). Priznám sa,na niektorých zážitkoch som sa zasmiala,aj keď Milan sa z nich doteraz nespamätal (aj mne je tých papagájov ľúto,ale celá nočná sága bola vážne vtipná- zažiť by som ju nechcela ani za milión).Bez cenzúry hovorí o črevnej "chrípke" a ohrozeného návratu domov. Čo sa týka nenávistných komentárov,nie som vôbec prekvapená. Sociálne siete sú už také...ako moja kamoška tvrdí,z čivavy sa stáva na internete pitbull. Aj keď Milan nie je spisovateľ, píše si blog asi ako mu huba narástla. V knihe mi vadilo opakovanie fráz, prípadne skákanie z myšlienky na myšlienku,aj keď sa k tej pôvodnej vrátil,alebo to, že som nevedela kedy v danej destinácii bol. Treba však Milanovi, cestovateľovi, tlieskať, pretože prvý veľký lockdown presedel doma,tak,ako väčšina… Kniha je veľmi pekne graficky spracovaná, doplnená o Milanove fotografie a úryvky z blogu, či instapostov. Ako sám autor tvrdí:"...toto nie je motivačná kniha. Toto je kniha, ktorá ukáže, že čokoľvek v živote urobíte, príde s tým daň a dôsledky. Akcia vyvolá reakciu a nič nie je také, ako to vyzerá na internete."