Príbehy sú tým, čo nás spája a pripomína nám, že nádej zomiera posledná.

Heather Morrisová

Heather Morrisovú, autorku medzinárodných bestsellerov, dlhé roky pútajú príbehy o prežití, nezlomnosti a nádeji. V roku 2003, keď pracovala vo verejnej nemocnici v austrálskom Melbourne, sa zoznámila so starším pánom, rodákom zo Slovenska. Muž sa jej vtedy zdôveril so svojím životným príbehom so slovami: „možno by stálo za to vyrozprávať ho“.

Deň, keď Heather stretla Laleho Sokolova, zmenil život obom. Stali sa z nich dôverní priatelia a Lale sa vďaka ich rozhovorom o holokauste vydal na cestu sebapoznania. Heather opísala jeho životný osud v románe Tetovač z Auschwitzu a ten sa onedlho stal jednou z najpredávanejších kníh dvadsiateho prvého storočia.

Príbehy nádeje sú inšpiratívnou autobiografiu plnou autorkiných spomienok na Laleho, ale aj na ďalších ľudí, ktorých neľahké osudy môžu byť obohacujúce pre mnohých z nás. Sú o umení počúvať, o budovaní dôvery a schopnosti vcítiť sa do cudzích životov.

Z anglického originálu Stories of Hope (Manilla Press, London 2020) preložila Zdenka Buntová.

Ukážka z knihy:

POČÚVAJME MÚDROSŤ NAŠICH STARŠÍCH

Počúvajme rady starších. Nie preto, že majú vždy pravdu, ale preto, že s omylmi majú viac skúseností než my.

Dievčatko. Tak ma volal môj pradedo, ktorý ma naučil počúvať. Nie iba jeho alebo iných ľudí, ale aj zvuky okolo nás: učil ma načúvať zvieratám, vtákom, motorom - alebo tichu. V živote bývajú obdobia, keď je ticho ten najsladší zvuk na svete. Ak ho do seba vpustíte, dovolí vám sústrediť sa, pozitívne sa naladiť na prítomný okamih. Niektorí to volajú meditácia, v poslednom čase sa pre tento stav mysle ujal výraz mindfulness, sústredená všímavosť. 

Vyrastala som na novozélandskom vidieku, obklopená rozvetveným príbuzenstvom. Malo to svoje dobré aj záporné stránky, no toto bola moja realita, moja výchova, nič iné som nepoznala. Prarodičia bývali cez dve záhrady od domu, v ktorom som žila s rodičmi a so štyrmi bratmi.