Ôsma kniha z cyklu historických detektívok o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi. Horúce leto roku 1601. V kremnickej mincovni, kde z drahých kovov vyťažených v uhorských banských mestách razia najlepšie dukáty, toliare či groše v celej ríši, došlo k vážnemu incidentu - z pokladnice zamknutej na tri zámky zmizli razidlá. Nevysvetliteľný zločin si žiada skúseného vyšetrovateľa, komorský gróf preto do zlatého mesta vyšle notára Barbariča. Štiavničan dúfa v rýchle vyriešenie záhady, lenže ku krádeži želiez pribudne lúpež mincí zo zásielky stráženej chýrnymi striebornými jazdcami a vzápätí aj prvá vražda. Na dôvažok Barbariča vyhľadajú kapitán Stein a seržant Jaroš a ich prítomnosť celý prípad ešte viac skomplikuje.

Ukážka z knihy:

V údajne opustenej veži je živo, až kýmnevítaný hosť nepokazí zábavu. Uprostred noci horel hlboko v lesoch oheň. Plamene vytrhávali z tmy starú kamennú vežu s deravou strechou. Stála na balvanmi posiatom zráze nad kľukatou dolinou Žitavy, ktorá oddeľovala Tríbeč na severe od Inovca na juhu. Popri rieke sa vinula cesta z Malých Topoľčian do Novej Bane. Cez deň na nej bývalo rušno, ale každý kupec, furman, potulný tovariš, posol či iný pocestný si dával sakramentský pozor, aby ho v týchto končinách nezastihol súmrak. Veža bola opradená strašidelnými povesťami – o krvilačných lupičoch a strigách, o démonoch snoriacichpo ľudských dušiach, bludičkách, čertoch, židoch, cigánoch a ďalších hrôzach, pri ktorých sa obyvatelia nie až tak vzdialených dedín horlivo prežehnávali. Dnes tu však predsa niekto nocoval, dokonca rovno prizlorečenej veži. Na dôvažok neprejavil ani najmenšiu snahusprávať sa nenápadne, nečušal ako voš pod chrastou, abyneprebudil temné mocnosti v hore.

Naopak – od blízkych svahov sa odrážali ozveny divého smiechu a spevu, rozliehalo sa bubnovanie a kvílenie gájd, na ošarpanom múreveže sa zvíjali tiene tancujúcich postáv. Pravda, muzika dávno stratila jednotný rytmus i melódiu a hlasy čoraz viac pripomínali zverský škrekot a brechanie. Poverčivý človek byich mal za čertovské vytie a zaklínadlá vykrikované v bezbožnom tranze. Nebol by ďaleko od pravdy. Veža kedysi strážila cestu a ešte za čias kráľa Korvínav nej sídlili vyberači mýta.