Strhujúci príbeh troch mladých žien v Paríži počas nemeckej okupácie, živý a realistický obraz vojnou zmietaného mesta, priateľstva až za hrob a neochvejnej túžby prežiť.

Paríž v roku 1940. Tri mladé krajčírky zamestnané v známom salóne sa usilujú vyrovnať so životom v obsadenom meste. Každá sa o to pokúša iným spôsobom a každá z nich skrýva tajomstvo. Mireille, ktorej rodinu poznačila vojna, sa pridá k hnutiu odboja, Claire sa zapletie s nemeckým dôstojníkom a Vivienne robí všetko pre to, aby svoje tajomstvo uchránila aj pred kamarátkami.

Paríž v roku 2017. Do mesta prichádza Clairina vnučka Harriet žijúca v Anglicku, pretože sa rozhodla pátrať po svojich koreňoch. Zamestná sa v tom istom podniku na rue Cardinale ako kedysi jej babička. Pomaly odhaľuje rodinnú históriu, temnejšiu a bolestnejšiu, než čakala.

Autorka spojila osudy troch mladých talentovaných dievčat pracujúcich v módnom priemysle a opisuje ich odhodlanie bojovať v jednom z najhorších období v histórii Európy za spravodlivosť, v ktorú skutočne veria.

Čitateľov hlboko zasiahne opis hrôz, aké zažívali väzenkyne v pracovných táboroch. Kladie si otázku, ako je možné, že zlo jedného človeka nakazilo tisícky ľudí ukrutnou brutalitou a zbavilo ich ľudskosti.

Fiona Valpyová utkala zložitú tapisériu dobra a zla, lásky a nenávisti, krásy a obludnosti, ktorá nás dojíma výstižným zachytením ľudskej slabosti a zraniteľnosti, vyváženej nesmiernou odvahou, lojalitou a nezlomnosťou.

Ukážka z knihy: 

2017

Z diaľky sa zdá, akoby boli šaty v polnočnej modrej vystrihnuté z jediného kusa hodvábu. Splývavé a súvislé ladné línie šiat sa len tak kĺžu po figuríne, na ktorej sú vystavené.

Keďsa však prizriete bližšie, zistíte, že je to len ilúzia. Šaty sú vyskladané zo zvyškov a z odstrižkov pozošívaných tak majstrovsky, že dohromady vytvárajú čosi úplne nové.

Na róbe sa podpísali roky, je taká krehká, že ak má v nadchádzajúcich rokoch vypovedať svoj príbeh, treba ju chrániť, a tak ju zamestnanci múzea umiestnili počas trvania výstavy do sklenej vitríny. Jednu stranu tvorí zväčšovacie sklo, aby mohli návštevníci preskúmať detaily krajčírkinho diela. Každý kúštiček látky bol ručne prišitý neviditeľnými stehmi, drobnými a pravidelnými, aké dnes robí šijací stroj. Ľudia, ktorí si šaty prichádzajú pozrieť, žasnú nad ich prepracovanosťou a nad tým, kolko času a trpezlivosti si muselo vyžiadať ich zhotovenie.

Sklená vitrína vystavuje na obdiv dejiny. Sú súčasťou našej spoločnej minulosti aj mojej vlastnej.

Prichádza riaditeľ múzea skontrolovať, či je všetko pripravené na otvorenie. Súhlasne pokyvkáva hlavou a zamestnanci sa poberú na drink do baru za rohom, aby to oslávili.

Ja sa však zdržím a tesne predtým, ako vitrínu zatvorím, prebehnem prstami po jemnej výšivke zo strieborných koráli kov, ktoré priťahujú zrak k výstrihu.