Vhalla Yarlová žije sen každého knihomoľa – pracuje ako učnica v knižnici. Keď nevedomky zachráni život najmocnejšieho mága – samotného princa Aldrika, mágovia zistia, že jej v žilách jej koluje dávno zabudnutá mágia, ktorá sa derie na povrch a túži slobodne žiť a dýchať. Musí sa rýchlo rozhodnúť, či prijme svoje dedičstvo a stane sa prvou Veternou čarodejkou alebo svoju mágiu zahubí a do konca života bude dýchať knižničný prach.

Ukážka z knihy:

PRVÁ KAPITOLA
LETNÉ BÚRKY BOLI v hlavnom meste bežné. Vhalla Yarlová ich trpela už sedem rokov, odkedy sa prisťahovala z Východu, no blesky a hromy ani tu neboli vítaným hosťom.

Dnes večer to však neboli záblesky svetla spoza drevených okeníc, čo jej rozbúšili srdce; bol to hlboký, smutný nárek lesného rohu, ktorý sa odrážal od každého stĺpa v meste a s každým dozvukom spomaľoval jej svet. Len čo ustal, rozozvučal sa znovu.

Vyskočila z postele a utekala k malej lučištníckej strieľni, ktorá jej slúžila ako okno. Odhasprovanie okeníc sa ukázalo ako chyba; okamžite sa do nich oprel vietor a plesol nimi o kamenný múr paláca tak prudko, až si myslela, že ich vytrhne z pántov. Na okenice však zabudla, len čo sa nárek lesných rohov odrazil od stien paláca pod ňou a ona zažmurkala do kvíliacej víchrice.

Lesné rohy mohli znamenať iba jediné.

Jej tmavohnedé oči - so zlatými fliačikmi - sa upierali na Imperiálnu bránu hlboko dole, ktorá sa otvorila, aby vpustila vojenský oddiel. Vyklonila sa, ako to len šlo, nevšímajúc si dážď, čo jej 

bičoval líca, a zo všetkých síl žmúrila na mihotavé tiene vojakov, ktorí sa vracali z bojového poľa.

Zvíťazili. Znamenalo to koniec vojny so Shaldanom?

Srdce jej búšilo čoraz silnejšie. Pomedzi prerývané záblesky svetla napočítala iba dvadsať jazdcov.

Víťazi sa predsa promenádovali mestom v plnej paráde so slnkom zaliatymi plápolajúcimi zástavami. S príchodom by vyčkali na lepšie počasie. Niečo sa stalo. Toto boli poslovia, sprievod, eskorta...

Vhallina myseľ vypovedala poslušnosť.

Palácové služobníctvo bežalo príchodzím naproti a Vhalla vďaka mihotaniu ich faklí konečne v šere rozoznala ľudí a... biely imperiálny plášť visiaci cez chrbát koňa.

Princ sa vrátil.

Sluhovia pomohli zrútenému kráľovičovi zo sedla a odviedli jeho potácajúce sa, ochabnuté telo dnu. Pre búrku nepočula, čo kričali, ale znelo to naliehavo a rozčúlene. Stála na špičkách, prehnutá v páse, dopoly chrbta zmoknutá, no naťahovala krk z okna, kým zraneného muža neodviedli. Až potom sa stiahla a zatvorila okenice, ignorujúc mláčku, ktorá sa jej vytvorila pri nohách. Jeden z princov bol zranený, ale ktorý?

Myseľ jej opantali bezodné blankytné oči. Princ Baldair, druhý následník trónu, sa zastavil v knižnici krátko pred návratom na bojisko. Vhalla nikdy predtým nestretla člena cisárskej rodiny, ale všetky tie reči o zvodnom princovi boli pravdivé.