Oblečiem si z abecedy poskladané šaty.
Číslicami môžem si zas dlhé chvíle krátiť.
Do vlasov si poukrývam noty novej pesničky,
preto kráčať nebolí ma do školy či školičky.
Popri krokoch do nej ti pomôžu veselé básničky,
maľované čítanie, poviedky, scénka aj hádanky.
Určite si s nimi hravo poradíš.

Ukážka z knihy:

A nedobehne nás.

„Len čo budem mať čas, zašijem ti to,“ povedala mama a namiesto mojej obľúbenej maskáčovej mikiny mi dala modrú.

„Teraz nemám čas, možno neskôr... zajtra,“ navrhol otec, keď som si s ním chcel zahrať monopoly. „Myslela som si, že ak zostanem na dôchodku, budem mať čas, ale figu drevenú! Stále ho chytám za chvost!“ kričala už od dverí babička, keď k nám opäť meškala na nedeľný obed.

Aj pani učitelka na nás cez prestávku volá: „Poďme, deti, rýchlo, rýchlo! Máme málo času!“

A my ideme. Rýchlo, aby sme nezmeškali odchod na prestávku, nástup na telocvik...

Rýchlo sa obúvame, chvatom obliekame, nech sme raz-dva na dvore. Občas sa nám to náhlenie páči, ale oveľa častejšie by sme sa chceli vliecť ako slimáky.

Aj sme s Palkom uvažovali, ako zastaviť čas, no na nič múdre sme neprišli.