Sofia už nie je dieťa, ale nepatrí ani do sveta dospelých.

O všetkom veľa premýšľa, no máločo aj povie. Väčšinu vecí si necháva pre seba. Iba s jediným tvorom dokáže prekecať celé hodiny…Raz do nej narazí mucha. Sofia sa nad ňou, malou a bezbrannou, celkom nečakane zľutuje. Podujme sa na experiment – chovať muchu ako domáce zvieratko. Mlčanlivé dievča z druhého stupňa základnej školy vďaka tomu zažije niečo, čo ho už navždy zmení.

Ukážka z knihy:

Karambol

Šinula som si to lesným tunelom, bicykel ťahal ľahko, vietor ma ovieval. Bola som perfektne rozbehnutá, keď zrazu... puk!

Niečo mi narazilo do pásu prilby, ktorý som mala zapnutý pod bradou.

Padlo mi to do výstrihu.

„Sofia, jaaaj! Uhni!" zapišťala Nina, moja mladšia sestra.

V strachu, že ma to uhryzne, som prudko stisla brzdy a takmer spôsobila haváriu. Len tak-tak ma stihla obísť. Ani ju nezaujímalo, čo mi je. Pokračovala ďalej, aby nestratila mamu z dohľadu.

Roztrasenou rukou som siahla do trička a narazila na tú vec.

Medzi tričkom a mnou bola podprsenka.

Nosila som ju krátko, ešte som si na ňu nezvykla.

Až ma oblial studený pot, keď som si uvedomila, že to, čo do mňa narazilo, musí byť v nej. Oboma rukami som ju natiahla čo najďalej od tela a vypleštila oči.

Bála som sa, že to bude osa. Alebo ovad.

Alebo ten čierny chrobák, ktorý, keď sa o niečo obtrie, vylučuje hnusný smradľavý jed.

Zbadala som to!

Bolo to také... malé... čierne.

Bola to malá čierna mucha. Žila, ale nehýbala sa.

Bola to celkom obyčajná mucha, takých nám už do kuchyne vletelo milión. Nie tučná mäsiarka. Ani tá s lesklým zeleným zadočkom, čo sadá na hovienka.