Otvorené rozprávanie o zákulisí hokeja. 

Bývalý slovenský hokejový reprezentant a hráč NHL, dnes populárny a rešpektovaný televízny komentátor Boris Valábik je povestnýsvojou otvorenosťou, presnými postrehmi a kritickými názormi. Rovnaký je aj vo svojej autobiografii, ktorú napísal s popredným športovýmnovinárom Mariánom Szücsom. Rozpráva o svojich začiatkoch, životných aj hokejových bitkách, nezabúda na súkromie – ženy, peniaze či policajnú školu, a ponúka svoje názory na slovenský aj svetový hokej.

„Som rád, že som si mohol proti Borisovi zahrať v NHL. Vždy som mal rád, ako poctivo sa pripravoval na zápasy, aj na tréningy v lete. Borisa si vážim, pretože hral hokej naplno a neustúpil pred nikým. Bolo mi cťou zmerať si s ním sily v osobnom súboji.“ – Zdeno Chára

Boris Valábik je bývalý hokejista. V roku 2004 si ho vo vstupnom drafte NHL vybrala Atlanta v prvom kole z desiateho miesta. Iba dvaja slovenskí hokejisti v histórii boli draftovaní vyššie. V NHL odohral 80 zápasov, jeho kariéru poznačili početné zranenia. S hokejom skončil už ako 30-ročný, potom absolvoval policajnú školu. Teraz pracuje v Športovom centre polície, je hokejovým expertom RTVS a so Slovenským zväzom ľadového hokeja spolupracuje na rozvoji mládežníckeho hokeja.

Marián Szűcs vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. O športe a hokeji píše pätnásť rokov. Ako reportér bol na troch olympijských hrách a piatich majstrovstvách sveta v hokeji. Je vedúcim športového oddelenia v denníku SME.

O bitkách...

Bitka sa ide naplno. Technika je dôležitá hlavne pri obrane, lebo udierať vie každý, alebo sa to naučí. Ide o to, aby ťa súper neudrel tvrdšie a viackrát ako ty jeho. Údery sú také silné, aké ti protivník dovolí. Ak by ti dovolil ho knokautovať, tak to spravíš. Aj to sa stáva.

O peniazoch...

Do svojich 27 rokov som sa nepozrel na cenu ničoho, čo som si chcel kúpiť. Nemusel som. Nevedel som ani to, koľko mám na účte peňazí. Keby ma niekto okradol o 20-tisíc dolárov, ani si to nevšimnem.

O ženách...

Dal som sa do reči s jednou babou, ale o hokeji nepadlo ani slovo. Zobral som ju do hotela. Myslel som si, že ide po mne a nie po tom, že hrám hokej. Odskočil som si, a keď som sa vrátil, sedela za počítačom. Pozrel som sa, čo robí. Mala tam nahodené: „Boris Valábik plat.“

O hokeji...

Hokej bol môj život a vďačím mu za všetko, čo mám. Stálo ma to dosť. Musel som si každú jednu vec oddrieť, obetovať zdravie a slzy, učiť sa na vlastných chybách. Ale to všetko zo mňa spravilo človeka, ktorým som teraz.

Ukážka z knihy:

HRAČKÁRSTVO PRE HOKEJISTOV

MAL SOM SEDEMNÁSŤ A PRVÝKRÁT v živote som letel sám. Po anglicky som vedel len tri slová - štart, stop a continue. Z počítačových hier. Nepreháňam. Jasné, že som mal obavy. Bol som stratený.

Agent Jiří Crha prišiel za mnou a mojimi rodičmi, keď som mal pätnásť. Tvrdil, že najlepší krok pri mojom štýle hry bude odchod do zámoria. Samozrejme, ju som to bral. Pre mladého chlapca, ktorý chce hrať hokej, nie je nič lepšie ako odchod do Kanady. Otec súhlasil, ale mama s tým mala problém. Napokon však privolila.

Je to obrovské rozhodnutie. Nechávate doma rodinu, kamarátov, školu. Navyše asi mesiac pred odchodom som si našiel priateľku. Veľmi rozumné. Vydržalo to len do Vianoc.

Crha mi vybral klub Kitchener Rangers pôsobiaci v Ontario Hockey League, jednej z troch najlepších juniorských líg v zámorí. Bol presvedčený, že bude pre mňa najvhodnejší.

Poznal sa s trénermi aj manažmentom a aj oni mali o mňa záujem. Tak povedal iným klubom, že do juniorky nejdem, aby sa zbavil ich záujmu. A vyšlo to. V drafte si ma vybral práve Kitchener.

Letel som do Toronta. Najväčší stres som mal z toho, čo bude, keď pristanem. Kam pôjdem? Kto ma bude čakať?