Hektický a oslňujúci New York, modelka bojujúca s démonmi závislosti a jej putovanie za koreňmi do nádhernej africkej krajiny. Podľa ľudí, ktorí ju nepoznajú osobne, iba zo svetiel reflektorov a z obálok módnych časopisov, má Elektra DApliese všetko, čo si môže od života priať: je jednou z najslávnejších topmodeliek sveta, je krásna, bohatá a slávna. No pod trblietavou pozlátkou sa skrýva mladá žena, vyčerpaná tlakom a hektikou života, ktorý vedie. Jej krehkou duševnou rovnováhou otrasie smrť tatka Slaného, záhadného miliardára, ktorý si z rozličných kútov sveta ešte ako bábätká adoptoval šesť dcér a vychoval ich v honosnom sídle na brehu Ženevského jazera. Elektra je najmladšia z nich. Po tejto zničujúcej správe hľadá čoraz častejšie útechu v alkohole a drogách. Zájde to tak ďaleko, že ľudia okolo nej sa začnú vážne obávať o jej zdravie. Jedného dňa dostane list od neznámej osoby, ktorá tvrdí, že je jej stará mama...Niť Elektrinho života sa prepletá s osudom inej ženy v roku 1939 opustí Cecily Huntley-Morganová New York a vydáva sa do Kene, aby si tam liečila zlomené srdce. Ubytuje sa u krstnej matky, členky britskej komunity Šťastné údolie, známej tým, že si užíva zábavu a večierky na brehu nádherného jazera Naivasha.Cecily sa zoznámi so starým mládencom Billom Forsythom, chovateľom dobytka, ktorý udržiava blízky vzťah s hrdým domorodým kmeňom Masajov. Po šokujúcom odhalení a v obavách z blížiacej sa vojny nemá Cecily veľmi na výber. Súhlasí s Billovým návrhom, presťahuje sa do údolia Wanjohi a ocitne sa v izolácii, odlúčená od ľudí. Žije osamotene až do dňa, kým v lese neďaleko svojho domu nenájde odložené malé dieťa.

Slnečná sestra, šiesta časť zo série výpravných a mimoriadne úspešných kníh Lucindy Rileyovej, nás zavedie z hektického Manhattanu na šíre africké planiny a cez prizmu Elektriných osudov v srdci africkej prírody a pohnutých kenských dejín nám sprostredkovane pomôže objaviť samých seba.

Ukážka z knihy:

„Nespomínam si, kde som bola ani čo som robila, keď som sa dozvedela o otcovej smrti."

„Dobre. Chcete to rozviesť podrobnejšie?"

Zízala som na Theresu v pohodlnom koženom kresle. Pripomínala mi ospalého pichá na čajovom večierku z Alice v krajine zázrakov či jedného z jeho potkaních priateľov. Pomerne často žmurkala spoza malých okrúhlych okuliarov a stále mala našpúlené ústa. Spod tvídovej sukne po kolená jej trčali úžasné nohy a mala aj pekné vlasy. Usúdila som, že keby chcela, mohla by byť pekná, no vedela som, že jej ide iba o to, aby vyzerala inteligentne.

„Elektra? Opäť ste nesústredená."

„Áno, prepáčte, bola som na míle ďaleko."

„Premýšľali ste o tom, ako ste sa cítili, keď vám zomrel otec?"

Keďže som jej nemohla povedať, nad čím som vtedy uvažovala, iba som úprimne prikývla. „Áno."

„Ako?"

„Naozaj si neviem spomenúť. Mrzí ma to."

„Elektra, zdá sa mi, že jeho smrť vás nazlostila. Prečo?"

„Nie, nenazlostila. Vážne si nepamätám."

„Neviete sa rozpamätať, čo ste v tej chvíli cítili?"

„Nie."

„Dobre."

Sledovala som, ako si niečo zaznamenáva do zápisníka, zrejme čosi ako „odmieta sa zaoberať otcovou smrťou". Presne tak to zhodnotil môj predchádzajúci cvokár, hoci som sa ňou zaoberala až priveľmi. Za tie roky som sa však naučila, že sa im páči hľadať dôvod môjho zlyhania a potom na ňom lipnú ako myš na kuse syra a po troške do mňa hryzkajú, až kým sa nepoddám a nenatáram zopár sprostostí, len aby som ich potešila.

„A ako vnímate rozchod s Mitchom?"