Počet obyvateľov Zeme dosiahne o tridsať rokov desať miliárd. Dokáže naša planéta uživiť toľkých ľudí? Aký svet to bude? Charles C. Mann v tejto jedinečnej, originálnej a dôležitej knihe objasňuje štyri veľké výzvy, ktorým čelíme zabezpečenie potravy, vody a energie a vyrovnanie sa so zmenou klímy, prostredníctvom kľúčovej práce a rozsiahleho vplyvu dvoch málo známych vedcov 20. storočia: Normana Borlauga a Williama Vogta.

Vogt (Prorok) bol intelektuálnym predchodcom environmentálneho hnutia a veril, že spotrebou presahujúcou to, čo nám naša planéta dokáže poskytnúť, nás prosperita privedie do záhuby. Borlaugov výskum viedol v päťdesiatych rokoch k vyšľachteniu moderných plodín s vysokými výnosmi, ktoré spôsobili tzv. zelenú revolúciu a zachránili milióny pred hladom. Tento Čarodejník z názvu Mannovej knihy veril, že veda sa naďalej dokáže vyrovnávať s problémami, ktoré nás čakajú.

Mann rozpráva osudy týchto vedcov a ich kľúčového vplyvu na dnešné debaty prostredníctvom príbehov siahajúcich od Mexika po Indiu, naprieč kontinentmi a oceánmi, z minulosti aj súčasnosti a s pohľadom do budúcnosti. Prorok a čarodejník je kniha originálna svojím konceptom, uštipačná svojimi pozorovaniami a dôsledne podložená faktami. Je to odporúčané čítanie pre každého, kto sa zaujíma, ako sme sa sem dostali, a aká budúcnosť čaká ľudstvo.

Ukážka z knihy:

Všetci rodičia si isto pamätajú chvíľu, keď prvýkrát držali v náruči svoje dieťa - drobnú pokrčenú tváričku, úplne nového človiečika, ktorý vykúkal z nemocničnej zavinovačky. Natiahol som ruky a vzal svoju dcéru do náručia. Bol som taký dojatý, že som sotva dokázal myslieť.

Po pôrode som sa na chvíľu vybral von, aby si matka a dieťa odpočinuli. Boli tri hodiny ráno, neskorý február v Novom Anglicku. Chodník pokrýval ľad a chladno mrholilo. Keď som zostúpil z obrubníka, hlavou mi preblesla myšlienka: keď bude moja dcéra v mojom veku, po svete sa bude prechádzať takmer desať miliárd ľudí.

Uprostred chôdze som sa zastavil. Pomyslel som si: ako to bude fungovať?

Tak ako ostatní rodičia, aj ja chcem, aby sa moje deti mali v dospelosti dobre. Ale na nemocničnom parkovisku sa to zrazu zdalo nepravdepodobné. Desať miliárd úst, pomyslel som si. Ako ich možno nakŕmiť? Dvadsať miliárd nôh - ako ich obuť? Desať miliárd tiel - kde budú bývať? je svet dosť veľký, dosť bohatý, aby všetci títo ľudia prosperovali? Alebo som priviedol svoje deti do obdobia všeobecného kolapsu?

Keď som začínal ako novinár, romanticky som si predstavoval sám seba ako svedka histórie. Chcel som byť kronikárom dôležitých udalostí svojej epochy. Až keď som začal pracovať, objavila sa samozrejmá otázka: čo sú tie dôležité udalosti? Môj prvý článok, v podstate len text k fotografii o vážnej dopravnej nehode, určite takú nedokumentoval.