Dva roky pred koncom druhej svetovej vojny Holandsko obsadzujú nemecké vojská. Citlivý študent Arthur, znepokojený vojnovými udalosťami, sa snaží pochopiť, čo sa okolo neho deje - spolupracuje jeho najlepší priateľ Oskar s odbojovým hnutím, alebo kolaboruje s okupantmi? Je jeho nevlastná sestra Carola hrdinkou odboja, alebo posluhovala Nemcom? V neistých časoch, keď sú na dennom poriadku nedorozumenia a podvody, sa človek, ktorý chce žiť ďalej alebo sa usiluje žiť odznova, musí zmieriť s tým, že o svojich blízkych sa možno nikdy nedozvie pravdu.

Ukážka z knihy:

Vidiecka dievčina (alebo žena) napokon neprotestovala, keď sa jej oprel bradou o plece. Dokonca trochu pohla hlavou, takže sa mu vlasmi, voňajúcimi mydlom, obtrela o nos a ústa. Krátko nato pociťoval už len únavu a ani najmenšiu túžbu.

Od Zwolle stál a po celý čas sa pritláčal k chrbtu tej ženy. Bolo už šesť preč. Vo vlaku sa nesvietilo. Hluční mládenci, ktorí celkom určite denne pendlovali kvôli nejakej škole, aká nebola v Kampene, sa podchvíľou hrali s baterkami na dynamo a s cigaretovými zapaľovačmi. Na dverách vagóna boli otvorené obe okienka. Pritískali sa k nim však telnatí muži, takže dovnútra takmer neprenikol čerstvý vzduch; v kupé visel ťažký zápach tabaku, pripomínajúci zhorené konské kopytá, a jeho z toho tak napínalo, že sa takmer povracal.

Vlak potom ešte väčšmi spomalil, až nakoniec úplne zastal. Rozhovory boli hlasnejšie, znelo to ako kvákanie hydiny, ked ju v zatvorených košoch zložia na trhovisku. Ale stále neboli v Kampene. Vonku sa nedalo rozoznať nijaké svetlo, vidieť bolo len sivú, tu a tam tmavšími mrakmi sčernenú hmlu. S dievčinou neprehodil jediné slovo, ona takisto nepovedala nič jemu ani nikomu inému. Uvažoval, že by jej mohol pohladiť ruku; to by ju musel opatrne, jemne nahmatať pozdĺž jej stehna, ale pomyslel si: načo vlastne?

Zatiaľ čo veselosť školákov ešte na chvíľu ožila, vagóny sa dali opäť do pohybu - hýbali sa tak pomaly, že kolesá vydávali na každom spoji sonómy zvuk, pripomínajúci údery gongu.

Ked vlak napokon zastal v stanici, od únavy' sa mu takmer podlomili kolená, ale ostatní cestujúci, ktorí sa naňho tlačili, ho udržali vzpriameného.