Bill Gates v tejto nástojčivej a presvedčivej knihe predkladá široký, praktický – a dostupný – plán zníženia emisií skleníkových plynov na nulu tak, aby sa svet vyhol klimatickej pohrome.

Bill Gates strávil uplynulé desaťročie skúmaním príčin a následkov klimatickej zmeny. S odborníkmi na fyziku, chémiu, biológiu, strojárstvo, politické vedy a financie sa zameral na to, čo treba urobiť, aby sme zvrátili environmentálnu katastrofu, ku ktorej planéta smeruje. V tejto knihe nielenže vysvetľuje, prečo sa musíme usilovať o nulové emisie skleníkových plynov, ale zároveň opisuje, čo treba podniknúť na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa. Predkladá nám triezvy opis výziev, ktorým čelíme. Čerpá zo svojich poznatkov o inováciách aj presadzovaní nových myšlienok na trhu a triezvo opisuje výzvy, ktorým čelíme. Vysvetľuje, v ktorých oblastiach už technológie pomáhajú znižovať emisie, kde ich možno využívať efektívnejšie, kde je nutný technologický prelom a kto na týchto zásadných inováciách pracuje. A napokon, predkladá komplexné riešenie, ako znížiť emisie na nulu – neponúka len návrhy na vládne opatrenia, ale aj na kroky, ktoré môžu urobiť jednotlivci, aby sa za dosiahnutie cieľa zodpovedali naše vlády, naši zamestnávatelia aj my sami. Bill Gates netají, že ide o náročnú úlohu, ale ak dodržíme vytýčený plán, bezpochyby je v našich silách tento cieľ dosiahnuť.

Z anglického originálu preložil Peter Tkačenko.

Z knihy číta Boris Farkaš:

Ukážka z knihy:

Prečo nula?
Dôvod, prečo sa potrebujeme dostať na nulu, je prostý. Skleníkové plyny zachytávajú teplo, čím spôsobujú stúpanie povrchovej teploty Zeme. Čím viac plynov je v atmosfére, tým vyššie stúpa teplota. A keď už sa skleníkové plyny dostanú do atmosféry, zostávajú v nej veľmi dlho; zhruba pätina oxidu uhličitého vypusteného dnes bude v atmosfére aj o desaťtisíc rokov.

Neexistuje scenár, v ktorom by sme do atmosféry naďalej pridávali uhlík bez toho, aby sa svet otepľoval, a čím bude teplejší, tým ťažšie sa v ňom bude človeku žiť, o prosperovaní nehovoriac. Nevieme presne povedať, aké škody spôsobí také alebo onaké zvýšenie teploty, no vieme, že máme veľa dôvodov na obavy. A keďže skleníkové plyny zotrvávajú v atmofére tak dlho, aj keby sme dosiahli nulu, planéta bude ešte dlho zohriata.

Uznávam, že výraz „nula" používam nepresne a mal by som jasne vysvetliť, čo tým myslím. V predindustriálnych časoch - zhruba do polovice osemnásteho storočia - bol uhlíkový cyklus planéty zhruba v rovnováhe; to znamená, že rastliny a ostatné organizmy absorbovali približne toľko oxidu uhličitého, koľko sa ho uvoľňovalo.

Potom sme však začali spaľovať fosílne palivá. Tie sa skladajú z uhlíka v podzemí. Pred vekmi mali podobu uhynutých rastlín, z ktorých počas miliónov rokov tlaku vznikla ropa, uhlie či zemný plyn.